Hrad bastión s dvojitou bránou do kina
Až do polovice 18. storočia bol kráľovský palác na Hrade obkolesený hlbokou priekopou. Stavitelia paláca v prvej polovici 15. storočia využili prirodzené zárezy v teréne, na niektorých miestach ich prehĺbili. Tam, kde úžľabiny neboli, dali ich vykopať. Hradný palác sa tak stal hradom v hrade, posledným útočiskom v prípade nepriateľského zásahu.
Najnapadnuteľnejšia bola západná strana paláca, preto tam vybudovali najhrubší obvodový múr (až 12 metrov) so strieľňami vo výške druhého poschodia. Múr zavŕšili na kamenných konzolách vysunutou drevenou chodbou, z ktorej bol dobrý výhľad na západ a z ktorej sa týmto smerom dalo na nepriateľa z výšky strieľať. Juhozápadné nárožie paláca bolo spevnené staršou korunnou vežou. Najmenej chránené bolo severozápadné nárožie paláca, nad ktoré po roku 1630 postavili jednu zo štyroch rovnakých veží.
Keď hradný areál v druhej polovici 17. storočia znovu opevňovali, postavili pod severozápadným nárožím paláca, naprieč čiastočne zasypanou priekopou, špicatý pravouhlý bastión. Na rozdiel od bastiónov na južnej strane hradného opevnenia, tento nebol vyplnený zeminou.
Jeho terasu niesli mohutné valené klenby kolmé na obvodový múr opevnenia. Na terase bolo určite miesto pre niekoľko kanónov. V klenutých miestnostiach pod terasou boli sklady vojenského materiálu, možno aj kôlne pre vozy. Ďalej smerom na sever, pozdĺž gotického múru opevnenia, stáli ešte po druhej svetovej vojne stajne pre vojenské kone.
V päťdesiatych rokoch pretvorili priestor bývalej barokovej záhrady pred severnou stenou paláca na otvorené kino, vtedy nazývané amfiteáter. Dolnú (severnú) polovičku priestoru prehĺbili, južnú, bližšie k palácu, zvýšili, aby malo hľadisko potrebný spád.
Na severe, pred budovu bývalej hradnej kasárne, postavili mohutnú železnú konštrukciu, ktorá niesla vtedy najväčšiu premietaciu plochu v Bratislave. Pred ňou bolo aj zvýšené javisko využívané najmä na predstavenia tancujúcich folklórnych skupín. Premietacia kabína bola v najvyššom rade diváckych miest.
Do prírodného kina bol potrebný aj pohodlný prístup. Najmä davy prichádzajúce trolejbusmi od Palisád a Mudroňovej ulice by museli obchádzať ruinu hradného paláca z južnej a z východnej strany. Na terase pod západným múrom paláca vtedy nič nestálo (pred vojnou bol priestor upravený ako futbalové ihrisko).
Niekto prišiel s nápadom prebúrať do bastionu pod severozápadným nárožím paláca nové priechody. Tie otvorili v osiach historických valených klenieb a z vonkajšej strany ich orámovali osteniami z hrubo otesaných kvádrov. V priechodoch za nimi vybudovali pokladne a stanovištia pre kontrolórov lístkov. Že pritom poškodili fortifikačnú architektúru zo 17. storočia, to nikoho nemrzelo.
Po dokončení rekonštrukcie hradného paláca bolo vidno, že tento moderný zásah je nevhodný. Otvory zrušili a zamurovali podobným kamenným materiálom, ako bol pôvodný. Povrch nového kameňa ešte nezískal dostatočnú patinu, takže pri pozornom prezretí muriva ešte vidno, kde boli v 20. storočí otvory. Stena so zamurovanými otvormi je dnes čiastočne zakrytá rekonštruovanou tereziánskou budovou na západnej terase pri Palisádach. Z vnútornej strany hradného areálu doteraz dobre vidno obidve brány do „tunelov“ pod bastionom, do ktorého je vstavaný transformátor elektrického prúdu.
Štefan Holčík
FOTO - AMB