Slovenčina bola v škole najskôr nepovinná
Od 15. do 19. storočia sa rozšíril počet ľudových škôl a zakladali sa na území terajšej Bratislavy nové školy vyššieho stupňa (gymnáziá, evanjelické lýceá, katolícke kolégiá, odborné školy a univerzita).
Stalo sa tak v dôsledku rozvoja výrobných síl a po roku 1777 aj tzv. „terezánskej reformy“, ktorou sa zreformovali všetky stupne už existujúcich škôl škôl a obsah vyučovania sa zmenil na základe vládneho dokumentu „Ratio educationis“ (školský poriadok).
Tolerančný patent cisára Jozefa II. z roku 1781 umožnil používanie slovenčiny v školách všetkých stupňov, ale od roku 1792 sa presadila maďarčina a nemčina, slovenčina sa používala len ako nepovinný predmet. Okrem katolíckych cirkevných ľudových škôl sa zriadili aj vzorové mestské a normálne ľudové školy. Ľudová škola kapitulárna pri Dóme sv. Martina sa stala vzorovou školou. V roku 1786 vznikla v klariskom kláštore prvá normálna škola v Uhorsku (nazývaná normálkou).
Zriadil ju z príkazu Márie Terézie kňaz Ignác Felbinger. Katolícke ľudové školy existovali ešte pred týmito reformami, a to pri kláštore uršulíniek (založená v roku 1686), škola sv. Michala pri kláštore trinitárov založená v roku 1717 na terajšej Jesenského ulici a v roku 1743 pri kláštore alžbetíniek.
O prvej židovskej škole na Kozej ulici sa zachovala zmienka už z roku 1416, táto bola počas tzv. „krvavej Veľkej noci“ v roku 1848 zničená. V 15. storočí vznikla verejná rabínska škola (ješiva) na Zámockej ulici č. 74. Prvá evanjelická ľudová škola vznikla v roku 1605 na Školskej ulici a ďalšia na Konventnej č. 15 v roku 1650.
V období prechodu feudalizmu do kapitalizmu bolo potrebné budovať aj školy, poskytujúce vyššie vzdelanie. Ako prvé otvorili na Konventnej ulici evanjelické gymnázium v roku 1606. O 20 rokov zriadil ostrihomský arcibiskup a kardinál Peter Pázmany na Kapitulskej ul. 26 jezuitské gymnázium (kolégium).
V roku 1465 inicioval uhorský kráľ Matej Korvín založenie Academie Istropolitana, ktorá bola prvou univerzitou na území Slovenska a organizovaná bola podľa vzoru univerzity v Bologni. V roku 1783 vznikol na Hrade generálny seminár na výchovu duchovných, ktorý založil cisár Jozef II.
Viliam Horniak a Viera Hupková
(Pokračovanie nabudúce)