V Korunnej veži skladovali pušný prach

Už skoro 600 rokov stojí na na návrší Malých Karpát nad Dunajom kráľovský palác. Postavili ho v prvej polovici 15. storočia na príkaz vtedajšieho uhorského kráľa a rímskeho cisára Zigmunda, mladšieho syna Karola IV.

Obrovský kubus paláca postavili na najvyššom mieste hradného areálu. Palác natoľko ovládol hradný areál, že mnohí ešte aj dnes pod „hradom” rozumejú len jeho ústrednú časť, kráľovský palác.

Meno hradu Pressburg, ktoré vzniklo skrátením pôvodného slovanského názvu, prevzali v 13. storočí zakladatelia stredovekého mesta pod hradom, ktorí sa prisťahovali z Nemecka, aj pre novozaložené mesto. Dnešný názov Bratislava je romantickým omylom 19. storočia.

Hradný palác stavali v 30. rokoch 15. storočia. Do jeho hmoty pritom zapojili staršiu vežu, ktorá sa stala jeho juhozápadným nárožím. Veža vznikla pred polovicou 13. storočia ako súčasť hradieb okolo menšieho palácového objektu. Z gotickej zigmundovskej stavby mierne vyčnieva.

Počas svojej existencie prešla veža viacerými zmenami. Vnútorné podlahy jednotlivých podlaží boli pôvodne drevené a spočívali na schodovitých výstupkoch v stenách, ktoré sa takto smerom nahor postupne zužovali. Jednotlivé podlažia sa navonok otvárali len úzkymi strieľňami, ako sa patrí na obrannú vežu. Až neskôr ich nahradili väčšími oknami s kamenným orámovaním. V 16. storočí jednotlivé podlažia veže zaklenuli tehlovými klenbami.

Miestnosti vo veži od druhého nadzemného podlažia vyššie boli navzájom prepojené točitými schodami. Do miestnosti na prízemí sa vchádzalo zo susediacej miestnosti paláca, do najnižšej miestnosti (pod ňou) sa dalo vojsť len kamenným portálikom zvonku, z neskoršej terasy pred južnou fasádou paláca.

Keď sa v roku 1988 upravovali priestory pre expozíciu Klenoty dávnej minulosti Slovenska, bolo treba v najnižších podlažiach veže vybudovať schody. Vtedy rozobrali klenbu nad „suterénom”, ktorý je však zo strany západnej terasy situovaný vysoko nad terénom. A pri tej príležitosti bolo možné podľa zachovaných fragmentov pôvodných kamenných ostení obnoviť strieľne miestnosti vo výške nádvoria do formy, akú mali v 13. storočí.

Vežu niekoľko ráz zvyšovali. Jej osemuholné najvyššie podlažie postavili až v 18. storočí. Po roku 1530 sa hradný palác stal oficiálnou rezidenciu panujúcich uhorských kráľov. S tým súvisela aj úprava veže, ktorú považovali za dostatočne pevnú a nedobytnú, aby v nej natrvalo uložili korunovačné klenoty.

Kráľovskú korunu tradične považovali za relikviu po prvom uhorskom kráľovi Štefanovi, uctievanom svätcovi. Preto sa aj korune v maďarčine doteraz hovorí „svätá”, hoci sa vie, že svätý Štefan Uhorský túto korunu nikdy nevidel. Bývala však uložená ako ozdoba na jeho lebke v chráme Panny Márie v Stoličnom Belehrade - Székesfehérvári.

Z popisu hradného paláca z roku 1642, ktorý je uložený v Kriegsarchive vo Viedni, vyplýva, že vo veži bola vtedy uložená ešte iná vzácnosť - pušný prach. Koruna bola uložená vo veži vo výške prvého poschodia paláca, od ktorého bola oddelená pevnou kamennou stenou. Do pokladnice sa dalo prísť len po schodoch zhora. Miestnosť vo veži nad kráľovskou korunou bola, hoci veľmi malá, rozdelená na dve časti. V jednej bol uskladnený pušný prach, v druhej bývali (spávali) vybraní šľachtici vo funkcii strážcov koruny. Pred dverami do miestnosti stáli na stráži ešte ozbrojení vojaci.

Nebezpečenstvo požiaru a výbuchu bolo také veľké, že cisárom poverený inšpektor Giovanni Pieroni odporúčal cisárovi premiestniť pušný prach na iné miesta v areáli hradu.

Po roku 1780 na príkaz Jozefa II. odviezli korunu do Viedne a neskôr do Budína. Na Hrad a do veže, ktorá podľa nej dostala meno Kronenturm, Korunná veža (pozor, nie korunovačná!), sa už nevrátila.

Napriek tomu, že palác bol od roku 1811 skoro 150 rokov ruinou, pevné klenby v Korunnej veži sa zachovali pomere dobre.

Korunná veža kráľovského paláca je dnes najstaršou v Bratislave stojacou murovanou stavbou. Zachovala sa od svojich základov až po pôvodné cimburie, a neskôr bola ešte zvýšená. V súvislosti s práve sa uskutočňujúcom generálnou rekonštrukciou kráľovského paláca budú aj interiéry Korunnej veže novo upravené.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus