Legiodomy stavali v štýle Legiobanky

V priebehu 18. storočia sa vonkajšia obranná línia mesta ustálila na východnej strane v miestach, kde dodnes prebieha Šancová ulica. V prípade akútneho nebezpečenstva napadnutia mesta z východu by vojsko bolo schopné veľmi rýchlo zaujať pozície na valoch, ktoré lemovali túto hranicu mesta.

Pred valmi bola vykopaná priekopa (1726). V tesnej blízkosti valov vznikla v druhej polovici 18. storočia na nároží terajšej Legionárskej ulice a Radlinského aj kasáreň, dlho známa podľa mena zemepána ako Walterskirchenova kasáreň.

Za kasárňou už stála brána, a pri nej sa vyberalo mýto (Račianske mýto). Za bránou, pri ceste do Rače, sa od konca 18. storočia nachádzali katolícky a evanjelický Blumentálsky cintorín. Kasáreň zbúrali v 60. rokoch 20. storočia. Vtedy zrušili aj blízke historické cintoríny, hoci sa tam ešte v 50. rokoch pochovávalo. Kasáreň bola od druhej polovice 19. storočia sídlom pluku honvédov.

Priľahlá ulica dlho nemala meno. Bola to vlastne len nedláždená cesta smerujúca medzi objektmi kasárne a záhradami ku Krížnej ulici. V trojuholníku medzi Šancovou ulicou, Legionárskou ulicou a železničnou traťou vznikol postupne rad hospodárskych stavieb. Neskôr tam boli stajne pre poštové kone. Nie je vylúčené, že už v čase premávky konskej železnice boli kone, ktoré ťahali vlaky, ustajnené práve tam.

V roku 1879 pomenovali ulicu pri kasárni Honvédskou (Honvédgasse, Honvéd utca). Taký názov nemohol prežiť vznik Československej republiky. V roku 1921 sa teda z ulice Honvédskej stala Legionárska. Iste na počesť legionárov, ktorí bojovali za prvej svetovej vojny najmä v Rusku, kde sa im vraj po revolúcii podarilo zmocniť zlatého pokladu cárov, ktorý údajne priviezli do Prahy. Ten mal byť základom mimoriadneho bohatstva po vojne založenej Banky československých légií.

Legionári, ktorí prežili vojnu a vrátili sa do vlasti, boli všade uprednostňovaní, prednostne získavali výhodné a dobre platené miesta, profitovali zo ziskov banky. Tí, ktorí sa rozhodli venovať poľnohospodárstvu, dostávali skoro zadarmo veľmi úrodné pozemky vyčlenené z veľkostatkov uhorskej šľachty na južnom Slovensku.

Neďaleko Legionárskej ulice vznikla celá štvrť „legiodomov“ podľa spoločného projektu architektov Dušana Jurkoviča a Jana Pacla pod železničnou traťou pri Račianskej ceste. Leginárska ulica získala v 20. rokoch veľkomestský charakter výstavbou bloku obytných domov. Tie neboli určené pre legionárov, ale pre poštových zamestnancov. Podľa projektu architekta Klementa Šilingera ich vybudovala stavebná firma inžiniera Jozefa Berného.

Fasády bloku medzi Šancovou a Legionárskou ulicou a Račianskym mýtom sú charakteristické pre štýl, ktorý podľa hlavnej budovy Banky československých légií v Prahe Na Poříči od architekta Josefa Gočára (1923) dostal názov „štýl Legiobanky“.

Novšie úpravy, najmä zasklením balkónov a lodžií, pridaním nevhodných okienok podstrešných bytov, ale najmä nevhodným zafarbením omietkových ornamentov na fasáde nápadnou modrou farbou, blok pri Legionárskej ulici opticky znehodnotili. Stavby v štýle Legiobanky sú totiž charakteristické prevažne červenou farebnosťou, ktorá bola daná napodobovaním farieb kamenného obloženia pražského bankového paláca.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus