V roku 1939 medzi ľuďmi rástlo napätie
Po skončení školského roku 1938/39 sa rozhodli moji rodičia mňa a mojich dvoch bratov (bývali v internáte sirotinca „Márie ochrankyne“ na Hlbokej ceste) presťahovať do Trnavy. Viedli ich a aj mňa k tomu viaceré dôvody.
Strýko, u ktorého som býval na Patrónke, sa po zrušení muničnej továrne odsťahoval do Brna. Keby sme bývali s bratmi v internáte, platili by rodičia mesačne 900 Sk, čo by spolu s vreckovým predstavovalo mesačný plat našej matky učiteľky. Ďalším dôvodom bol pokles úrovne vyučovania na Masarykovom gymnáziu po odchode významných českých stredoškolských profesorov.
K rozhodnutiu odísť z Bratislavy ma viedla aj zhoršujúca sa politická situácia a napäté vzťahy medzi slovenskými, českými, nemeckými a maďarskými študentmi. Ja som bol tolerantný a priatelil som sa so spolužiakmi, športovcami klubov, ktoré som reprezentoval, bez rozdielu národnosti, náboženstva a politického zmýšľania.
Situáciu mi uľahčilo, že som ovládal ich jazyky. Veď basketbal som hral za klub Albatros, ktorého majiteľom a trénerom bol Čech a v ligovom mužstve sme hrali len dvaja Slováci a ostatní boli Česi. Priateľské vzťahy som mal aj s ľahkými atlétmi nemeckej národnosti (z klubu DTV) a maďarskej (z klubov PTE a Ligeti). Tieto vzťahy sa však začali zhoršovať nástupom fašizmu.
Pri ceste zo školy a pri návštevách bratov v internáte som bol svedkom nechutných a nebezpečných akcií fašisticky orientovaných študentov a niektorých dospelých občanov. Začali sa už v roku 1936 tzv. golemiádou po premietaní filmu Golem v kine Tatra.
Videl som časté reakcie na provokácie nacistických heinleinovcov a maďarských iredentistov, keď slovenskí študenti na revanš strhávali Nemcom pásky na rukáve s hákovým krížom, Maďarom tzv. petöfiovské mašle a Židom strihali ich „pajchelesy“. Napäté vzťahy sa zhoršili po júni 1938, keď voľby v Bratislave vyhral trojblok Heinlein (Deutsche Partei), Esterházy a HSĽS (Hlinková slovenská ľudová strana), ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov.
V marci 12. 3. 1939 atentátnici spôsobili výbuch v aute na Kostolnej ulici pri Jezuitskom kostole. Udalosti vedúce k okupácii časti južného Slovenska, Devína a Petržalky, Mníchovskej zrade a vzniku fašistického slovenského štátu sú všeobecne známe.
Mnohým z prejavov fašizmu a nacionalizmu som sa dočasným presťahovaním do Trnavy vyhol, lebo tam bola len nepatrná nemecká a maďarská menšina a slovenská Trnava bola katolícka.
Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)