Z prístennej fontány je dnes náhrobok na cintoríne

V roku 1886 začala tiecť z kohútikov vodovodného potrubia v Prešporku pitná voda. Dovtedy sa používala len voda zo studní a z verejných fontán. Bohatšie domy mali studne na nádvoriach alebo v pivniciach, chudobnejším slúžili spoločné studne na verejných priestranstvách.

Voda zo studní sa považovala za pitnú, hoci práve ona bola často zdrojom nákazy. Do studní sa dostávala aj povrchová voda, dažďová voda a presakovala do nich aj voda z blízkych žúmp.

Po vybudovaní vodárne a zavedení vodovodu do jednotlivých domov (jediný prameník bol obyčajne na chodbe alebo na dvore pre všetkých obyvateľov domu) sa staré studne urýchlene zasypávali.

Od 18. storočia boli nad niektorými studňami inštalované piestové pumpy obsluhované ručným ťahadlom, ktoré uľahčovali čerpanie vody z hĺbky. Vyústenie vodovodnej rúry bývalo potom „ozdobené“ dreveným domčekom alebo kamennou stenou, pri ktorej stála kamenná nádrž s odtokom prebytočnej vody. Takému objektu sa po nemecky hovorilo Wandbrunnen a v slovenčine sa ujal termín prístenná fontána. Po zavedení vodovodu sa obyčajne zrušila pumpa pri prístennej fontáne a miesto nej sa zaviedla do jej chrliča voda z vodovodu s kohútikom. Výnimočne sa taká prístenná fontána zmenila na pisoár, napríklad vo dvore jednej krčmy na Zuckermandli.

V centre mesta sa zachovalo niekoľko prístenných fontán, väčšinou však dnes nie sú funkčné. Viaceré sa dostali do zbierky Mestského múzea.

Prístenná fontána stála aj na dvore paláca rodiny kniežat z Esterházy na Panskej 13. Palác postavili okolo polovice 18. storočia na mieste starších meštianskych domov. Studňa na dvore bola možno ešte staršia. V polovici 19. storočia doplnili pumpu nad studňou prístennou fontánou vytesanou z pieskovca. Voda vytekala z papule reliéfneho maskarónu, ktorý bol umiestnený v kruhovom poli na hladkej kamennej doske lichobežníkového tvaru. Zužujúci sa lichobežník bol na hornom okraji prekrytý profilovanou rímsou, ktorá niesla výrazný motív palmety medzi dvoma ležiacimi esovitými volútami. Pumpovaná voda tiekla do kamennej nádrže melónovitého tvaru, na ktorej mohla byť drevená alebo železná mreža, na ktorú sa dali klásť vedrá. Esterházyovská fontána bola v prešporskom prostredí svojím výtvarným prejavom úplne ojedinelá. Zdá sa, že ju vytesali v Pešti, ak v Prešporku, tak podľa cudzieho návrhu, pravdepodobne od peštianskeho výtvarníka.

Nádvorie paláca okolo roku 1930 prebudovali na pasáž so zasklenou strechou, v ktorej bol rad módnych obchodíkov. Vtedy fontánu odstránili. Projektant úpravy na pasáž bol architekt Andrej Szönyi. Ten nepotrebnú kamennú fontánu získal a použil ju ako doplnok na terase-dvorčeku svojho rodinného domu na Kapitulskej ulici.

Keď architekt Szönyi v roku 1968 zomrel, pochovali ho na cintoríne v Slávičom údolí. Ako pomník mu neskôr na hrob postavili kamennú prístennú fontánu z Esterházyovského paláca, čiastočne znehodnotenú moderným nápisom. Nádrž na vodu je dnes zapustená do rovu nad hrobom a slúži ako kvetináč.

Štefan Holčík
FOTO - archív a autor