Dom rybárskeho majstra Heybla na Vydrici
Pred západnou mestskou bránou sa od stredoveku nachádzalo predmestie osídlené predovšetkým rybármi a lodníkmi. Vyvinulo sa pozdĺž cesty, ktorá viedla od mestskej brány na západ, smerom na Devín a smerom na Viedeň.
Bola to Viedenská brána, a pretože mala pomerne dlhý a tmavý klenutý tunel volali ju aj Tmavou bránou (das Finstere Tor). Až neskôr sa pre ňu zaužíval názov Vydrická. Okolo cesty k nej vedúcej popod hradný kopec vznikol už v 14. storočí rad domov. Priestor medzi ulicou a pobrežím Dunaja sa postupne zasypávaním navyšoval a na tak vzniknutom území vznikla ešte jedna paralelná ulica a rad domov obrátených k rieke.
Pôvodnú cestu volali Veľká Vydrica (Grosse Weidritz), ulicu s ňou rovnobežnú Malá Vydrica (Kleine Weidritz, neskôr Jiringerova a nakoniec Prídavkova). Rad domov pri rieke mal od roku 1879 meno Dunajské nábrežie (Donaulände), hoci v skutočnosti kultivované nábrežie tam ešte nebolo. Celá táto štvrť, od Vydrickej brány po Vodnú vežu, resp. dnes už zaniknutú Šťukovú ulicu bola známa pod spoločným názvom Vydrica.
Dá sa veriť archívnej správe, že už za kráľa Zigmunda, v roku 1390, bola Vydrica silne zaľudnená. Dodnes sa v teréne zachovalo niekoľko fragmentov kamenných stredovekých objektov. Vojenská pohroma v roku 1621 znamenala určite zánik viacerých domov, nielen Vodnej veže. Predmestie sa však žilo ďalej. V druhej polovici 18. storočia si tam postavil palác s vynikajúcou terasovou záhradou barón von Braunecker, v druhej polovici 19. storočia knieža Rohan. Ako vidno, historická Vydrica bola sídliskom mešťanov, remeselníkov, ale aj ľudí z vyšších spoločenských vrstiev.
Ani lodníci a rybári neboli chudobní. Kým sa neobjavili na Dunaji parníky, bolo lodníctvo síce nebezpečným, ale výnosným remeslom. A rybári dodávali na stoly všetkých obyvateľov mesta dôležitú zložku ich potravy. Preto si mohli lodníci aj rybári dovoliť stavať bohaté príbytky.
Klenotom barokovej meštianskej architektúry bol jednoposchodový rodinný dom rybárskeho majstra Heybla, postavený na brehu rieky v 60. rokoch 18. storočia. Pred domom bola vtedy menšia zátoka, výhodná na pristávanie člnov naplnených celodenným úlovkom.
Bohatstvo rybárskeho majstra sa prejavilo v bohatej štukovej výzdobe fasády. Nad stredným oknom boli rokokové motívy porovnateľné s ozdobami na fasádach Mirbachovho a Kutscherfeldovho paláca. Nad kamenným portálom bol klenutý svetlík vyplnený umelecky kovanou železnou mrežou s motívom veľkej ryby zo železného plechu. Dom bol vždy dobre udržiavaný. Pôvodne bol zakrytý šindlovou strechou s dvoma malými vikiermi. Po roku 1930 vymenili krytinu za eternit a v strede strechy vybudovali veľký vikier, za ktorým bola podkrovná izba. Popred dom vtedy premávala električka.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia celú štvrť zbúrali. Z domu rybárskeho majtra sa zachovala mreža svetlíka s plechovou rybou. Je uložená v Mestskom múzeu.
Štefan Holčík
FOTO – archív