• História
  • 12.01.2008 10:51

Patrónka sa volá podľa továrne na patróny

0 0

V rokoch 1932-1939 som žil na Patrónke v bytovke zamestnancov továrne na výrobu nábojov (na terajšej Dúbravskej ceste) ako študent u strýka Karola, úradníka tejto továrne. Na Patrónku som sa vrátil a býval som na Suchomlynskej ulici v rokoch 1945-1956 v rodičovskom dome.

Táto lokalita dostala názov Patrónka od továrne na výrobu nábojov (patrónov), ktorý tu bol v rokoch 1872-1939. Tvorilo ho územie medzi Dúbravskou cestou, Brnianskou ulicou, Hroboňovou, Gaštanovou až po Horský park, cez ulicu Pri Suchom mlyne, popri železničnej trati Bratislava-Kúty, k Červenému mostu, pri vojenskej nemocnici, továrne Kühmayer až po areál terajších výskumných ústavov. Úradný názov tejto časti bol do roku 1945 Westend a potom Západ.

Dominantou tohto územia bola továreň na výrobu nábojov, ktorú na pozemku 6. mlyna postavil v rokoch 1871-1875 viedenský podnikateľ Juraj Roth. Pri svojom vzniku mala 50 robotníkov, v roku 1890 už 740 a v roku 1914 až 3000. V roku 1918 prevzal továreň československý štát ako pobočku podniku Československá štátna zbrojovka Brno. V čase môjho pobytu v rokoch 1932-35 tu pracovalo v šestnástich objektoch 500 zamestnancov (po roku 1935 len asi 200), ktorí denne vyrábali priemerne milión nábojov určených prevažne na export (najmä do Belgicka, Anglicka a Austrálie).

Továreň bola z bezpečnostných dôvodov v rokoch 1935-1938 postupne likvidovaná a jej výrobu prevzal podnik Považské strojárne Považská Bystrica. Likvidáciu urýchlila aj tragická udalosť, keď v roku 1930 pri výbuchu náplne do patrónov zhorelo 7 robotníčok a väčší počet žien utrpel vážne popáleniny.

Ďalším významným podnikom na Patrónke bola Kühmayerova továreň, ktorú zriadil v areáli 7. mlyna v roku 1868 bratislavský remeselník František Kühmayer. V štyroch továrenských objektoch pracovalo asi 300 zamestnancov, ktorí vyrábali vojenské epolety, strieborné a zlaté šnúry. Po druhej svetovej vojne tu Slovenské závody technického skla vyrábali vianočné ozdoby. K továrni patrila aj robotnícka kolónia pri Červenom moste a byty úradníkov s detským ihriskom v blízkosti terajšej autobusovej zástavky Patrónka.

Rozsiahlejšia bytová výstavba tu nastala po roku 1920, predovšetkým výstavbou moderných vilových rodinných domov prostredníctvom stavebnej spoločnosti Westend. V roku 1931 sa tu postavila aj VI. Štátna ľudová škola na Brnianskej ulici. Do tejto školy chodili žiaci z celej štvrte Westend. V tomto období sa dobudovala aj najdlhšia ulica na Patrónke Pri Suchom mlyne.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.