Kultúrny život organizovali viaceré spolky

Kultúrny život organizovali na predmestí Bratislavy Dornkappel v období existencie I. ČSR viaceré spolky. Občanom Dornkapple umožnili širšiu účasť na verejnom dianí, spoločenskom živote a v kultúre.

Podporovali iniciatívu, tvorivosť a upevňovali kolektívy ľudí a vzájomné porozumenie občanov všetkých národností žijúcich na tomto predmestí.

V roku 1934 to boli najmä Kultúrny spolok s počtom približne 200 členov, Spolok sv. Jozefa s 80 členmi, Spolok Božského srdca Ježiša s 50 dievčatami, Saleziáni a spolky Charitas, Živena. Orol, Sokol, Červený kríž, Napred a Hasičský spolok. Pôsobil tu aj maďarský kultúrny spolok Toldyho kruh a Robotnícka akadémia. Bulhari (prevažne záhradníci) mali kultúrny spolok sv. Cyrila a Metoda.

Občania nemeckej národnosti sa zúčastňovali na kultúrnom živote organizovanom najmä nemeckým Kultúrnym spolkom v centre mesta. Tieto spolky usporadúvali kultúrne podujatia najmä pri príležitosti rôznych výročí, sviatkov a udalostí. Z jednotlivých foriem to boli predovšetkým kultúrne večery, akadémie, divadelné predstavenia, zábavy, telovýchovné vystúpenia, detské besiedky a iné. Konali sa v spoločenskej miestnosti v suteréne u saleziánov, v hasičskom depe, v škole a niektoré aj v miestnych krčmách a na ihriskách.

Na perifériu v tom čase s viac ako 4000 obyvateľmi to bolo slušné zastúpenie spolkov a ich činnosti. Viacerí obyvatelia Dornkapple, najmä pracujúci, sa angažovali v kultúrnych spolkoch na svojich pracoviskách.

Väčšina z uvedených spolkov zriadila krúžky pre najvyhľadávanejšie kultúrne aktivity. Bol to predovšetkým spevácky krúžok, ktorý mal v prvej polovici minulého storočia približne 60 členov a vyvíjal veľkú aktivitu. Na jeho záslužnú činnosť nadviazal začiatkom druhej polovice 20. storočia spolok Slavín svojim Spevokolom a orchestrom robotníckych detí z Bratislavy - Trnávky pod vedením dirigenta - učiteľa Cyrila Gála.

V spevokole som účinkovala aj ja. Vlastním fotografiu z jedného vystúpenia, na ktorej som narátala 122 spevákov a 38 hudobníkov, pričom nie sú na nej všetci v deň fotografovania účinkujúci, z čoho dedukujem, že tento súbor mal oveľa viac členov, ako je na fotografii.

Úspešný bol aj divadelný krúžok, ktorého predstavenia sa konali na jeseň a v zime v hasičskom depe, kde bolo približne 130 miest na sedenie. Vstupné na predstavenie bolo 2-3 Kč. Ochotníci hrávali najmä české, slovenské a aj dve maďarské hry. Najúspešnejšie z nich sa hrali aj 4 roky.

V sobotu a v nedeľu sa konali v kine na Okružnej ulici o 19. hodine filmové predstavenia českých, slovenských, maďarských, nemeckých a amerických filmov (v čase mojej mladosti sa už hrávalo v kine každý deň). Obľúbené boli najmä romantické, kriminálne, dobrodružné filmy a grotesky. Väčšina návštevníkov kina bola z radov mládeže.