Divný Janko stráca kvôli svojmu prostrediu

Keď po revolúcii otvorili reštauráciu Divný Janko na Jozefskej ulici, niekoľko mesiacov patril tento podnik k najobliehanejším v Bratislave. Stôl si bolo treba rezervovať vopred, nájsť voľné miesto v čase obeda bolo takmer nemožné.

Lenže roky utekajú, časy sa menia a všeličo sa zmenilo aj v oblasti stravovania. Hneď na začiatku musíme skonštatovať, že Divnému Jankovi v tomto ohľade ušiel vlak.

To, čo stačilo po novembri ponúknuť na všeličo zvyknutému a otrlému hosťovi, dnes ťažko spĺňa najzákladnejšie kritériá slušnej reštaurácie. V prípade Divného Janka mu azda najviac škodí jeho interiér v neidentifikovateľnom čierno-červenom „slohu“. Čierny drevený obklad na stenách so zrkadlami, červené obrusy a červeno-čierne lavice evokujú skôr dojem barového zariadenia ako reštaurácie. A pritom malý domček s dvorom na tejto kedysi viechami preslávenej ulici by sa mohol stať reštauráciou s typicky bratislavskou atmosférou, tak ako to bolo v nie tak dávnych časoch.

Nuž  poďme k ponuke pokrmov, pretože tie sú nemenej dôležité ako prostredie, v ktorom sa konzumujú. Jedálny lístok ničím nevybočuje zo slovenského štandardu. Teplé i studené predjedlá, medzi ktorými nájdete sedliacky nárezový tanier, mastný chlieb s cibuľou či zapekačky pani Stefani. Medzi polievkami je jemný slepačí vývar, domáca fazuľovica, slovenská kapustnicu a zemiaková. Medzi hlavnými chodmi sú jedlá z bravčového mäsa, hydiny, rýb (tie reprezentuje len pstruh na rošte) a štyri bezmäsité pokrmy - šampiňóny, oštiepok, halušky a strapačky. V ponuke dňa sme našli aj vyprážané býčie žľazy, býčí poklad na víne, Jankovu pochúťku v zemiakovej placke a vyprážaný karfiol.

Azda to bolo tým, že naša hodnotiaca úderka bola v ten večer čo do počtu značne okyptená, alebo nám ležalo niečo v žalúdku, ale u Divného Janka sme ochutnali len dve hlavné jedlá. Diablovu pomstu a restovanú kuraciu pečeň so zemiakovými dolkami. Pečienka bola chutná, ničím prekvapujúca a bolo jej veľa. Naopak Diablova pomsta bola taká výnimočná, že sme mali dojem, že sa nám personál chce určite už vopred pomstiť za naše hodnotenie. To, čo sa nám rozpútalo v ústach po ochutnaní prvých kúskov, bolo totiž hotové peklo. Štyri hydinové plátky položené na zemiakových lupienkoch presiaknutých diabolským lečom sa dali zvládnuť len za pravidelného hasenia chladeným pivom. Nečudo, že po tomto výkone sme do seba nedostali ani jeden z ponúkaných dezertov aj tak obmedzených len na palacinky a zmrzlinové poháre. I keď možno zmrzlina bola tým pravým, čo by schladilo naše rozpálené jazyky.

Čo sa týka podávaných jedál, Divnému Jankovi treba uznať, že porcie sú skutočne veľké, chutné (aj keď v niektorých prípadoch diabolsky ohnivé), podávané s čerstvou zeleninovou oblohou. Nijaké výhrady sme nemali ani k obsluhujúcemu personálu. Divnému Jankovi pri hodnotení teda najviac uškodilo nevkusné a ponuré prostredie, ktoré ho obralo minimálne o jednu hviezdičku.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek