Reštaurácia Pekná brána zapadá do priemeru

Vybrať sa v nedeľu večer do reštaurácie v centre Bratislavy nie je asi ten najšťastnejší nápad. Zvlášť v našom prípade, keď sme chceli navštíviť zariadenie, ktoré by sme podrobili nášmu pravidelnému „testu“.

Po zistení, že sme v historickom centre jedli už takmer všade, a  tam, kde sme sa ešte nezastavili, mali pre zmenu zatvorené, alebo nás odradil posedávajúci personál pri stole pre hostí, sme sa rozhodli vypraviť do „územia za hradbami“. Po dvoch márnych pokusoch s reštauráciami na Dunajskej ulici a úmornom premýšľaní, kde „zakotviť“, nám do cesty prišla Pekná brána na Vysokej ulici.

Tí, čo ju poznajú, vedia, že svoje pôvodné miesto na rohu Vysokej a Obchodnej ulice prepustila čínskej reštaurácii, no nové priestory jej možno ešte viac pridali na útulnosti. Menšie miestnosti s klenbami zvýraznenými rákosím a rozpálený krb skutočne vyvolávajú pocit domáckeho prostredia. Nezvyčajne, no nie nepríjemne pôsobí podlaha z kamenných kociek, jej nerovný povrch však zapríčinil, že stôl, pri ktorom sme sedeli, sa trochu kýval. Takže sme si ho museli podložiť. Tlmené osvetlenie reštaurácie zvýrazňujú horiace sviečky na stoloch. Ocenili sme aj čisté „podnikové“ obrusy s nápisom Pekná brána.

Keďže sme do reštaurácie prichádzali pomerne vyhladnutí, najviac nás zaujímala ponuka v jedálnom lístku. Nechýbajú v ňom jedlá z rôznych druhov mäsa, rôznych kuchýň, ale aj špeciality podniku. Ako predjedlo sme ochutnali údený jazyk s chrenom, ktorý bol podľa našich predstáv o jazyku, no chlieb, ktorý nám k nemu priniesli, sa na chlieb veľmi nepodobal. Bol obschnutý a vyzeral, že je z posledných zásob. Tento postreh sa nám potvrdil pri servírovaní polievky - halászlé, podávanej v štýlových kotlíkoch. Nový chlieb bol podstatne čerstvejší, aj keď trošku sklamaní sme boli z polievky. Bola hustá, s kusmi rybacieho mäsa, ale cítili sme v nej akúsi kyslotu, zrejme z paradajkového pretlaku, ktorý do nej kuchár pridal. Viac sa jej však vyčítať nedalo.

Ako hlavný chod sme si vybrali tajomstvo šéfa kuchyne, ktoré nám na našu žiadosť čašníčka vopred prezradila. Bolo to morčacie mäso plnené údeným jazykom. Ochutnali sme aj steak na šafrane, čo je sviečkovica na zemiakovej placke so šafranovou omáčkou, a zbojnícku kapsu - naklepané mäso plnené slaninkou, cibuľou a klobásou. Jedinú výhradu sme mali k trochu šľachovitejšiemu mäsu zbojníckej kapsy. K jedlu sme si objednali aj grécky šalát, no jednoznačne sme sa zhodli, že s takouto úpravou sme sa počas našich viacerých návštev rozličných oblastí Grécka nestretli. Chýbala nám v ňom cibuľa a olivový olej, naopak navyše tam bola paprika, šampiňóny a dresing. Napriek tomu v ten horúci večer pôsobil osviežujúco.

Obsluhe nebolo čo vyčítať, pri troche zlomyseľnosti by sa dala charakterizovať spojením - nič viac, nič menej. Možno aj na ňu (čašníčku) doľahla tá horúčava končiaceho sa víkendu. Pri platení nás zamrzela a zároveň prekvapila cena fľaškového tretinkového piva (40 korún), čo sa nám zdalo priveľa aj na, v tomto smere, predraženú Bratislavu. Pekná brána nás mimoriadne neprekvapila, ani nesklamala, aj preto ju v našom sprievodcovi po reštauráciách radíme do kategórie - priemerná.

Naše hodnotenie: 2,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek