V Bakchuse nesklamala len indická kuchyňa

Bratislava na rozdiel od iných európskych veľkomiest nemôže ponúknuť návštevníkom a obyvateľom mesta ho­nos­né reštaurácie s exkluzívnym jedálnym lístkom, exotickými pokrmami a astronomickými cenami.

Ako provinčné mesto však kedysi lákala svojimi nezameniteľnými viechami s neopakovateľnou atmosférou a výbornou kuchyňou. Dnes sa o nej môžeme už len dočítať v knihách a dobových článkoch. Napriek tomu sme tentoraz vyskúšali reštauráciu, ktorá by pri troche predstavivosti mohla niesť prívlastok typicky bratislavská.

Vináreň Bakchus na Hlbokej ceste sídli v tristoročnej pivnici, prvej v Pressburgu, v ktorej sa v roku 1870 začal vyrábať prvý šampus. Zašlé vinohradnícke časy dnes pripomínajú len dobové vinárske pomôcky pri vchode. Interiér dlhočiznej pivnice nie je ničím výnimočný, ale nepôsobí ani rušivo či nepatrične. Masívne drevené stoly a lavice s vysokými operadlami naukladané po oboch stranách popri tehlových múroch sú asi najprijateľnejším riešením. Horšie je to však s úrovňou prestierania, obrusy boli miestami fľakaté a prepálené.

Obsluha bola na tento typ reštaurácie solídna a pomerne rýchla. Jedálny lístok, ktorý si už pamätá svoje (usudzujeme tak z jeho “šalátového” prevedenia - vypadávali z neho listy), skrýval prekvapujúco bohatý výber jedál. Ryby, hydina, zverina, jedlá medzinárodnej kuchyne, bezmäsité jedlá a čo nás naozaj prekvapilo, indické špeciality. Sklamaní sme boli z ponuky vína, veď z červeného mali akurát frankovku a vavrinecké, a to je na vináreň ozaj málo. Pokušeniu vyskúšať niečo exotické sme neodolali a objednali sme si kura Kali-Kali, vykostené a pokrájané kuracie mäso s paradajkami a indickými koreninami a kura Karai s indickým paradajkovým pretlakom, cibuľovou omáčkou a indickým kari korením. Keď nám ich čašník servíroval v kovových minikotlíkoch na drevených doštičkách, ešte chvíľu sme počuli sykot rozpálenej dobroty. Zajedajúc čerstvo upečeným indickým chlebom potretým cesnakom sa naše žalúdky tešili prívalu korenistej, až ohnivej chute.

O čo nadšenejší sme boli indickým pokrmom, o to sklamanejšie sme hľadeli do svojich tanierov pri ďalších jedlách. Zapekané kuracie prsia s holandskou omáčkou by možno ocenil len rodený Holanďan, nám sa zdali nevýrazné a bez chuti, diviak na rošte s bylinkovým maslom bol dokonca studený. Tatranské jelenie rezy chutili, no svojou úpravou výrazne neprekvapili. Cesnaková polievka so syrom a slepačí vývar s rezancami a mäsom spĺňali bežný štandard. Za povšimnutie stoja tiež nevšedné prílohy k jedlám zo zemiakov a ryže.

Z Bakchusu sme odchádzali so zmiešanými pocitmi. Opäť sa raz v plnej nahote ukázal jeden zo slovenských paradoxov. V slovenskej reštaurácii kvalitnejšie pripravujú špeciality zahraničných kuchýň ako naše vlastné, ktoré by mali kuchári variť so zatvorenými očami.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek