Ošarpané prostredie Grémia na obed neláka

Kroky nášho hodnotiaceho tímu viedli tentoraz do tesného susedstva redakcie, na opačnú stranu Gorkého ulice, kde má svoje sídlo reštaurácia GRÉMIUM. Jej existenciu však značne zatieňuje rovnomenná kaviareň, medzi Bratislavčanmi nepochybne známejšia, v rozľahlých priestoroch na prízemí a na galérii.

Priestory reštaurácie na poschodí sú skutočne skromné, k štyrom stolom v troch miniatúrnych miestnostiach sa naraz zmestí ani nie dvadsať hostí. Je nám jasné, že o kvalite reštaurácie nerozhoduje jej veľkosť, no v prípade Grémia nie je ”mini” interiér žiadnou výhodou. Ani nie kvôli kapacite, ako rozmiestneniu stolov a samotnému zariadeniu. Stôl v tesnej blízkosti kuchyne by si vybral určite len ten, kto si chce z reštaurácie okrem plného žalúdka odniesť aj kuchynské výpary na šatách. Miestnosti sú zariadené stroho, bez nápadu. A navyše by potrebovali vymaľovať. Špinavé a zažltnuté steny nikomu chuť do jedla nezlepšia. Rovnako ako horúčava v zle vetraných priestoroch, kde by sa najmä v letných mesiacoch určite uživila menšia klimatizačná jednotka.

Výrazne lepšie ako interiér obstála v našom teste tunajšia kuchyňa. Na jedálnom lístku stojí, že zamestnanci reštaurácie dôverne poznajú nielen zvyky a históriu Bratislavy, ale aj jej gastronómiu. Netrúfame si protirečiť, lebo ochutnať dnes v bratislavských reštauráciách niečo typicky bratislavské je takmer nemožné. Vieme však posúdiť, že to, čo nám v Grémiu servírovali chutilo skutočne dobre. Prekvapil nás však pomerne chudobný výber jedál a nápojov. Bez urážky, takýto sortiment by mal byť základom ponuky každej lepšej krčmy, nemal by však stačiť reštaurácii a už vôbec nie v centre mesta.

Degustáciu sme začali studeným predjedlom, údeným pstruhom s maslom a syrovým tanierom s olivami. Na plátkoch údeného syra nie je čo pokaziť, tak sme boli zvedaví na pstruha. Bol chutný a nebolo mu čo vytknúť. Z ponuky polievok sme si vybrali zlatú, čo je vlastne cesnaková polievka s opečenými kockami chleba (krutóny). Nemali sme pripomienky rovnako ani k teplému predjedlu kardinálskej hrianke, opečenému chlebu s mäsom na spôsob azu. Z hlavných jedál sme si vybrali typicky prešporské držky z Vydrice a pečené jahňacie stehno s fazuľou. V keramických miskách si obe jedlá dlho držali teplotu, takže, ak sme si nechceli popáliť jazyk, museli sme chvíľu počkať. Najlepšou prílohou k obom pokrmom bol čerstvý chlieb. Záver nášho stolovania patril namiesto múčniku pravému tatárskemu bifteku. Hrudku jemne pomletého mäsa s čerstvým vaječným žĺtkom, obloženú všetkými nutnými prísadami (korením, soľou, kečupom, horčicou, cesnakom a cibuľou) sme si na veľkom tanieri mohli upraviť presne podľa svojej chuti. V tomto okamihu sa ešte viac prejavil rozdiel medzi kvalitou kuchyne a prostredím reštaurácie. Obsluha, ktorú v malom Grémiu zvláda jedna čašníčka, bola síce spoľahlivá, no akosi nám chýbal záujem o túto prácu a ambícia ponúknuť hosťovi aj niečo viac ako len prinesenie jedla a odnesenie prázdnych tanierov.

Nakoniec sme si nechali ešte jednu poznámku na adresu majiteľa reštaurácie a objektu na Gorkého ulici. Pochybujeme, že by ošarpaná fasáda s opadávajúcou omietkou boli tým pravým lákadlom pre vyhladnutých hostí. Je to škoda, lebo tak možno prídu o možnosť objaviť jednu celkom dobrú bratislavskú kuchyňu, ktorej body do hodnotenia uberá práve neestetické prostredie, v ktorom sa nachádza.