Casey - rozpačitý pokus o slovenskú kolibu
Na Botanickej ulici pri vysokoškolskom internáte Družba je reštaurácia so zvláštnym názvom - KOLIBA CASEY. Naše očakávanie, že sa tu v nefalšovanej atmosfére liptovskej koliby stretneme s pravou slovenskou kuchyňou, sa však naplnili iba čiastočne.
Reštaurácia je priamo pri frekventovanej ceste a keďže nemá vlastné parkovisko, návštevníci a personál parkujú zväčša na chodníku. Je to zlá vizitka reštaurácie, pretože na neďalekom internátnom parkovisku je voľných miest vždy dosť.
Priestranný interiér je podobne ako exteriér obložený drevom. Po stenách sú rozvešané rôzne ľudové artefakty neurčitej umeleckej či historickej hodnoty. Gýčovo pôsobia najmä umelé kvety, ktorými sú vyzdobené stoly aj steny reštaurácie.
Interiéru reštaurácie dominuje mohutný murovaný gril, ktorý však ani pri jednej našej návšteve nebol funkčný. Pritom v jedálnom lístku ponúkajú aj niekoľko jedál grilovaných na drevenom uhlí(?). Mobiliár, ktorý tvoria dlhé lavice a stoly s opracovanej guľatiny, je určený pre početnejšie skupiny návštevníkov - posedenie vo dvojici je tu takmer nemožné.
Ponuka jedál je v Kolibe Casey celkom pestrá, väčšinu z nich však možno nájsť pod iným názvom v ktorejkoľvek inej reštaurácii. Navyše niektoré jedlá pôsobia na jedálnom lístku akosi nepatrične (mozzarela a paradajkami vs. pečená klobása či bryndzové halušky). Z predjedál sme si vybrali dve - Zapekaný oštiepok s brusnicovou omáčkou (97 Sk) a Lokšu s kačacou plnkou. Namiesto brusnicovej omáčky nám však naservírovali omáčku čučoriedkovú a lokšu nedoniesli vôbec, pretože im došli. Smolu sme mali aj o dva dni - lokše stále nedoviezli.
Z ponuky štyroch polievok sme na dvakrát ochutnali všetky - Fazuľovú s údeným mäsom (35 Sk), Slepačiu domácu s rezancami a mäsom (35 Sk), Liptovskú kapustnicu (45 Sk) a Cesnakovú krémovú (35 Sk). Fazuľová síce pripomínala desiatovú polievku zo staničného bufetu, tie ostatné však boli podstatne chutnejšie.
Pri výbere hlavných jedál nás zaujal celkom slušný výber - tri druhy rýb na štyri spôsoby, jedenásť jedál z hydiny, jeden druh diviny na tri spôsoby, po šesť špecialít z hovädzieho a bravčového mäsa, dve na drevenom uhlí, 5 bezmäsitých jedál a štyri národné špeciality s vôňou Liptova.
Pohronská pochúťka - jelenie stehno s dubákovou omáčkou (235 Sk) a s varenými zemiakmi (25 Sk) bolo chutné, koreniny však zbytočne potlačili výraznú chuť mäsa. Spokojní sme boli aj Kuracou rolkou Koliba (188 Sk), Detvianskou kapsou - soté zo sviečkovice v haruli (225 Sk), Černohorským prekvapením - plesnivec v zemiakovom cestíčku (99 Sk) či Kráľovským steakom (235 Sk) s opekanými zemiakmi (25 Sk). Trochu sklamaní sme boli z Važeckých knedlí s údeným mäsom a kapustou (109 Sk), naopak chutné boli Bryndzové halušky so slaninou (89 Sk). Zo skromnej ponuky dezertov sme si dali Čokoládovo-orieškový nákyp Casey (54 Sk), ktorý stál naozaj za to.
Rozpačitý dojem sme mali z personálu - kým pri prvej návšteve bol čašník mimoriadne otrávený, pri druhej návšteve sme boli s čašníkom v kroji veľmi spokojní.
Keďže v čase našej druhej návštevy tu opravovali drevenú podlahu, nie je vylúčené, že Kolibu Casey čakajú zmeny. Tie by určite nemali obísť toalety, ktoré sa úrovňou vyrovnajú tým staničným. Pokus o dobrú slovenskú reštauráciu Kolibe Casey teda zatiaľ, podľa nás, celkom nevyšiel...