Happy people má k cieľu ešte kus cesty
Bar a reštaurácia HAPPY PEOPLE je prakticky na vstupe z Bergu do Petržalky, je jednou z prvých reštaurácií za hranicami, človek by preto nevdojak čakal výpravnosť a všetko tip-top, medzinárodne zrozumiteľný názov má zrejme evokovať pocit vyvolaný pohodou pri stole.
Cudzinec sem asi nezavíta, pretože by sa musel vyznať v petržalskom sídlisku, parkovisko je rovno za budovou, ale ide sa k nemu obchádzkou - na Rusovskú cestu číslo 5 cez Pečniansku ulicu. Cez presklený portál vidno celkom bežné zariadenie, ani vnútorná architektúra, ani nábytok nemajú asi viac ambícií než moderný vzhľad. Kombinované steny - jedna sklo, druhá drevo, tretia kameň, štvrtá a strop omietka. Farby v interiéri pocity ani nevyvolávajú, ani nepotláčajú. Časť reštaurácie je na pódiu, ktoré sa zdá byť účelom samým pre seba - navyše ťažko pohyblivým sťažuje prístup k toaletám. Keď už sme pri toaletách - tiež len štandard, snaha o čosi viac je tmavomodré umývadlo na sklenenej doske, tento pokus však vyznieva naplano, sklo okolo umývadla je až príliš citlivé a zaprskané vodou.
Jedálenské stoly sú dostatočne veľké, chýbajú však na nich obrúsky. Až na požiadanie nám priniesli niekoľko papierových, príbory zatiaľ ležali na stolovej doske. Lokál má bohatý nápojový lístok, jedálny lístok je striedmejší, ale únosný na reštauráciu s ambíciami, aj keď tri druhy rýb nie sú priveľa. Skladba jedál je kombináciou európskej, karibskej a apeninskej kuchyne. Naše nádeje však siahali vyššie, než bol výsledok v deň našej návštevy. Nezdalo sa nám napríklad vhodné, že v dennom menu ponúkali frankfurtskú polievku s párkom - akokoľvek je denné menu lacnejšie proti ostatným jedlám, bufetová desiatová polievka by v takomto podniku nemusela byť. V reštaurácii nebolo veľa hostí, napriek tomu sme na predjedlo čakali takmer hodinu (celý obed nám trval dve hodiny) a inak ochotný čašník naraz nezobral viac ako dva taniere na dvoch veľkých podnosoch.
Sklamanie sa začalo predjedlami: Ohnivá salsa (145 Sk) podozrivo pripomínala obsah konzervy strýka Bena a kukuričné čipsy boli nepochybne kupované. Kuracie prsia v sézame (145 Sk), to bol nakrájaný suchý kurací rezeň v cestíčku s pár zrnkami sézamu. Očakávania splnila Mozarella (145 Sk), výdatne obložená troma druhmi šalátu a Parmské prosciuto s figami (165 Sk).
Polievky trošku zlepšili bilanciu bodov pre kuchyňu. Špenátová krémová (60 Sk) s plátkom údeného lososa si dokonca zaslúžila absolutórium, oveľa lepšia a jemnejšia sa už nedá pripraviť, podobné ocenenie dostala aj Brokolicová krémová (60 Sk). Fiaskom bol vývar (55 Sk), bohatý mäsom, zeleninou a rezancami, ale kalný a presolený.
S podobnými výsledkami sme absolvovali aj hlavné jedlo. Bez výhrad zabodovali len Tortellini s rukolou, sušenými paradajkami a olivami (185 Sk), ich hodnotiteľ ich komentoval spokojným hmkaním. Pri prečítaní názvu jedla Plnené kuracie rezne so šampiňónovým rizotom (235 Sk) si človek predstaví lahôdku a položí si otázku, ako asi rizoto do rezňov dostali. Nemuseli, lebo to neboli kuracie rezne plnené rizotom, ale šunkou a syrom, a rizoto nebolo rizotom, len ryžou pomiešanou so šampiňónmi. Pri hlavných jedlách sme sa s týmito hubami stretli ešte raz, ale podľa hodnotiteľa to ani nebolo treba. Čakali sme, že Francúzsky steak (245 Sk) bude z panenky, ale nebol. Našťastie bol dosť mäkký a plával práve v tej šampiňónovej omáčke zo smotanového bešamelu. Viac by urobil steak na vlastnej šťave. Tomuto jedlu dosť pomohla naozaj bohatá šalátová obloha. Najväčším sklamaním bol asi Mexický steak (350 Sk). Len uprostred bolo mäso ako má byť, krehké a šťavnaté, kraje húževnaté a suché, mäso zrejme bolo v panvici asi o minútu dlhšie, ako malo byť. Navyše k steakom sme nedostali špeciálne príborové nože. Aj k tomuto jedlu bola slušná obloha z listov viacerých druhov šalátu.
Ak sa má naplniť cieľ a z podniku má vychádzať na ulicu happy people, bude musieť táto reštaurácia prejsť ešte hodný kus cesty.