Na Jakubovom sa dá jesť, ale nie hodovať
Caffé Restaurant JAKUB na Jakubovom námestí patrí k novším podnikom v centre, v časti týchto priestorov dlho fungoval populárny bufet s rybími výrobkami.
Renováciou sa posunul do vyššej triedy, objekt je rozšírený, ale nie priveľmi, hoci pribudlo jedno vnútorné podlažie. Dnes je z neho kaviareň a reštaurácia zrejme s nárokmi podať v primeranom čase jedlo za ceny primerané úradníkom a umelcom z inštitúcií v okolí. Tí to aj v značnej miere využívajú, vyhovuje im zrejme relatívne veľký počet stoličiek, v tejto lokalite je podobných príležitostí ako šafranu, a zrejme im nechýba súkromie. Prináša to značnú nevýhodu, podnik je stiesnený v malom priestore, pri jedení nemáte viac miesta ako v samoobslužnej reštaurácii, krátko po trinástej sme len ťažko našli voľný celý stôl. Kvôli obedovým hosťom a zrejme čiastočne aj zákonu je zakázané fajčiť do jednej popoludní, potom už lokál nemá nefajčiarsky priestor. Čo je veľkomestské na tomto podniku, je, že v pracovné dni majú otvorené už od pol ôsmej - keď bola Bratislava oveľa menšia, mala niekoľko veľkých kvalitných caffé-restaurantov, kde sa dalo ísť zavčasu na kávu či na teplé raňajky (Metropol, Luxor, Savoy....) a prečítať si k tomu noviny.
Inak má však Caffe Restaurant Jakub k veľkomestským manierom čo dobiehať. Nepáčilo sa nám, že personál posedával pri jednotlivých stoloch a čašníčka medzi obsluhovaním zjedla svoju polievku, pričom pre hosťa pri susedom stole už polievku z menu nemali. Zdalo sa nám, že klimatizácia funguje len nedostatočne, nepomohlo jej ani veľké otvorené okno nad portálom. Bolo horúco, čo je však možno aj dôsledok veľkého množstva ľudí v lokáli a tepla z kuchyne. Potlesk si nezaslúži ani to, že hosťom k jednému stolu donesú polievku na trikrát, pričom tie skoršie podané sú menej teplé ako posledné. Ani to, že čerstvo umytý pohár na minerálku je na dotyk horúci.
Jedálny lístok je aj na internete, môžete posúdiť. Nie je príliš nápaditý - hoci ponúkajú viacero omáčok k mäsám a jedlám, medzi hlavnými jedlami príliš dominuje omáčka z Nivy. K dvom hlavným jedlám, zmiešanému tanieru a sviečkovým rezom, sme mali navlas rovnakú omáčku, pre zmenu poľovnícku.
Predjedlá z lístka nás príliš silno neoslovili, tak sme prešli rovno k polievkam. Prehrala to Zeleninová z denného menu (30 Sk), kolega ju ani nedojedol, Vývar s mäsom a rezancami (40 Sk) bol len štandardný, vyhrala chuťovo i vzhľadom Cesnaková krémová (45 Sk).
Z hlavných jedál sme si objednali v kategórii miestnych špecialít dve dvestogramové porcie Plnený rezeň Jakub v zemiakovom cestíčku s klobásou, slaninou, feferónkou, šampiňónmi - (205 Sk) a Miešaný tanier Poľovník obsahujúci bravčové, hovädzie a hydinové mäso podávané s poľovníckou omáčkou - (215 Sk). Miešaný tanier bol len na nasýtenie, jedlo pôsobilo chuťovo fádne a pri pohľade na rovnakú omáčku, ako bola k sviečkovým rezom, sa tento pocit zosilnil. Plnka z plneného rezňa sa vysýpala, nebola v nej žiadna vložka, čo by náplň spájala. Opekané zemiaky (35 Sk) situáciu tiež nezachránili, neboli totiž ani zlé, ani výnimočné. Ani Sviečkové rezy na poľovnícky spôsob (205 Sk) neprekonali hranicu všednosti. Za ňu dočahovali len Kalamáre vyprážané (120 Sk), varené zemiaky (30 Sk) k tomuto jedlu však boli príliš suché, chceli sme to zachrániť robenou tatárskou omáčkou, bola chutná, potlačila však rybiu chuť sépie. Všetky jedlá sprevádzala rovnaká obloha - na kúsku kapustného lista nastrúhaná kapusta, trochu mrkvy, plátok papriky a uhorky.
Z ponuky dezertov sme vyskúšali dva druhy štrúdle - jablkovú a višňovo-makovú (obe po 30 Sk). Neprekročili tieň podniku, ale boli aspoň teplé a čerstvo pocukrované.
Sumárne - ak nie ste labužník, máte hlad a nechcete viac, ako odohnať ho, zoberiete tento podnik ako realitu. Ak by však podnik sám mal vyššie ambície a chcel by byť vychýrený kvalitou kuchyne, musí napraviť nielen to, čo sme naznačili. Inak treba zopakovať, že v kategórii otváracích hodín by Jakub caffé - restaurant mohli nasledovať aj ďalšie podniky.