Umbria v novom stále varí po starom
Za dva roky sme navštívili v dome Charitas na Heydukovej ulici už tretiu reštauráciu. Po gréckej Olympos a talianskej Grande Milano tu je Pizza Restaurant UMBRIA. Nejde pritom o novú reštauráciu, ale o jeden z najdlhšie fungujúcich podnikov v meste. Je to pizzeria zo Špitálskej ulice, kde robili prvú pizzu v Bratislave, na ktorú sa kedysi čakalo v rade.
Pizza zo Špitálskej bola kedysi legendou. Dom s výrazným nápisom PIZZA však zmenil majiteľa a vraj sa bude búrať. Preto sme boli zvedaví, ako sa reštaurácii Umbria darí v nových priestoroch na Heydukovej ulici.
Interiér reštaurácie sa za dva roky, čo je tu tretia reštaurácia, nezmenil. Akurát tu vymaľovali, na stenu zavesili iné obrazy a na stoly dali iné obrusy. Hneď pri prvej návšteve nás prekvapil umelo vytvorený bariérový vstup - letná drevená terasa pred reštauráciou totiž z bezbariérového spravil bariérový. Navyše sa sezóna letných terás skončila a preto je najvyšší časť drevené bednenie odstrániť.
Prvé, čo nás prekvapilo, bol zavádzajúci piktogram na dverách - reštaurácia deklaruje, že je nefajčiarska, veselo sa tu však fajčí. Bez ohľadu, či niekto pri vedľajšom stole obeduje alebo večeria.
Letmý pohľad do jedálneho lístka naznačil, že Umbria stavila na zašlú slávu a v ponuke jedál sa možno za dvadsať rokov nič nezmenila. Ešte aj tie ceny zostali, ako kedysi - polievka za jedno euro, najdrahšie jedlo za päť. Ponuka jedál je prostá - raňajky, ktoré podávajú od 8.00 h, štyri druhy polievok, dve predjedlá, pizza, cestoviny, tradičné jedlá z hydiny, zeleninové jedlá, šaláty a jedlá na objednávku ako bryndzové halušky, vyprážaný syr, či zemiakové gule plnené údeným mäsom.
Polievky sme ochutnali tri - Slepačí vývar s rezancami (1,- €), Rajčinovú so syrom (1,- €) a polievku dňa - Šošovicovú na kyslo (1,20 €). Chutilo to ako kedysi v školskej jedálni - slepačia nevýrazná (podľa všetkého instantná), rezance zlepené, rajčinová z pretlaku a v nej ten nešťastný eidam, ktorý sa lepí na lyžicu a ťahá ako žuvačka. Takže polievky, žiadna sláva. Jedno však mali spoločné - každá bola ozdobená sušenou petržlenovou vňaťou. To sme netušili, že sušený petržlen bude v každom jedle!
Nechýbal ani na vyprážanom syre (4,- €), ani na varených zemiakoch (0,90 €), bola ním dokonca posypaná aj tatárska omáčka (0,50 €). Cena vyprážaného syru bola síce nízka, taká však bola aj gramáž - 100 g syra a 150 g zemiakov. K tomu treba prirátať 200 g oblohy vo forme strúhanej kapusty a mrkvy. Najesť sa z toho človek síce naje a za lacný peniaz, ale žeby sme si pochutili, to veru nie.
Podobne to bolo aj s Kuracím soté v zemiakovej placke (5,- €), ktoré nám odporučil čašník. Placka bola v poriadku, to soté však bolo akési osobité. Na hranolčeky pokrájané kuracie prsia so sterilizovanými šampiňónmi v akejsi ťažko identifikovateľnej omáčke. K tomu samozrejme poriadna porcia oblohy a to všetko obsypané petržlenom.
Sklamaním pre nás boli lasagne s milánskou zmesou zapečené so syrom (4,50 €). Navrchu boli zapečené plátky cestovín suché, keby to zapiekli s bešamelom, bolo by to určite lepšie. Nemohli sme obísť ani pizzu - dali sme si quattro stagione - syr, šunka, milánska zmes, olivy, šampiňóny, kukurica (4,80 €), teda štyri ročné obdobia. Ktoré bolo ktoré, nevedno. Pobavila nás najmä milánska zmes - zrejme univerzálna omáčka, ktorá bola takmer v desiatich rôznych jedlách.
Umbria neponúka žiadne kuchárske umenie. Osvedčené jedlá za nízke ceny sem však lákajú dosť ľudí z okolia. A tak je predpoklad, že tu vydrží dlhšie, ako jej predchodkyne. Aspoň tak dlho, ako vydržala na Špitálskej.
Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.