Casa Inka ponúka peruánsku kuchyňu

Do rodiny bratislavských cudzokrajných reštaurácií nedávno pribudla ďalšia – Peruánska reštaurácia CASA INKA. Objavili sme ju v Ružinove na Jégeho ulici v novom obytnom dome. Bola to naša prvá skúsenosť s touto latino-americkou kuchyňou, preto nebolo veľmi s čím porovnávať. Je totiž úplne iná, ako napríklad mexická, ktorá sa v Bratislave udomácnila už skôr.

Interiér reštaurácie Casa Inka nie je vôbec peruánsky - pokojne by tu mohla byť akákoľvek iná reštaurácia. Na televíznej obrazovke síce púšťajú dokument o Peru a vo výklenku pred toaletami je malá drevená (pravdepodobne peruánska) soška, inak však vnútorné zariadenie ničím nenasvedčuje, že to je domov Inkov (vo voľnom preklade Casa Inka). V prípade cudzokrajných reštaurácií sme si už zvykli, že majitelia si nepotrpia na interiér – rozhodujúca je kvalita kuchyne. A to je aj prípad prvej peruánskej reštaurácie v meste.

V jedálnom lístku nechýbajú informácie o Peru, jeho histórii, kultúre a kuchyni. Pre našinca to je stále exotická a neznáma krajina, preto každý určite ocení menšie entrée do peruánskej reality. Tak sme napríklad dozvedeli, že peruánska kuchyňa sa zrodila splynutím domácich chutí a prísad s technikami a zvykmi prinesenými španielskymi, talianskymi, čínskymi a japonskými prisťahovalcami. Pri každom názve jedla je navyše uvedená aj španielska výslovnosť, takže návštevník by sa nemal dostať do nepríjemnej situácie, keď nevie vysloviť cudzojazyčný názov.

V ponuke Casa Inka sú polievky, predjedlá, predjedlá z darov mora, cestoviny, hlavné jedlá, hlavné jedlá z darov mora a dve špeciality. Z polievok sme ochutnali Hovädzí vývar ochutený kriolskou (criolla – kreolskou) omáčkou, mliekom, vajíčkom a lístkami petržlenu (2,70 €). Vynikajúca polievka - boli v nej navyše aj ryžové rezance a bola veru poriadne sýta. Vajíčko bolo vo forme volského oka, kúsky hovädzieho boli na naše pomery síce trochu tvrdšie, ale jedlé.

Z predjedál sme chceli ochutnať Kúsky vysmážanej juky (yuca, maniok - koreň podobný zemiaku) s omáčkou Huancaína z hrudkového syra, žltých peruánskych papričiek, cibule a mlieka (2,60 €), žiaľ, juka došla a tak sme si dali zemiakovú alternatívu - Omáčku Huancaína (čítaj guankaína) naliatu na plátkoch varených zemiakov, ozdobených listom šalátu, vajíčkom a čiernou olivou (2,30 €). Treba povedať, že išlo o studené predjedlo - jednoduché, ale chutné.

Vynikajúce bolo aj predjedlo z darov mora - Cebiche de pescado (čítaj seviče de peskado), čo je peruánske národné jedlo, ktoré sa pripravuje z kúskov čerstvej ryby marinovaných v omáčke z limetiek a peruánskych pikantných papričiek s červenou cibuľou pokrájanou na tenké prúžky, servíruje sa so sladkým zemiakom a kukuricou (7,00 €). Trochu pikantné, ale výborné.

Z cestovín sme si dali Špagety s omáčkou zo špenátu, bazalky, hrudkového syra, papričiek a olivového oleja s prírodným hovädzím rezňom (7,00 €). Veľmi chutné, tých špagiet však bolo aj na chlapa priveľa.

Z hlavných jedál sme ochutnali Šťavnaté kúsky hovädzieho mäsa zmiešané s osmaženou červenou cibuľou, paradajkami, žltými papričkami, koriandrom, troškou octu a sójovej omáčky, podávané s ryžou (7,00 €). Podľa jedálneho lístka toto jedlo spája peruánsku kuchyňu s čínskou a môžeme potvrdiť, že veľmi originálne a chutné. Najmä výrazná chuť koriandra dodáva tomuto, ale aj ďalším peruánskym jedlám, osobitú chuť. Ďalej sme si objednali Placku z čiernej fazule zmiešanej s ryžou osmaženou na olivovom oleji, omáčkou z peruánskych papričiek, prekrytú hovädzím rezňom (7,00 €). Formálne to však žiadna placka nebola, ale skôr ryžovo-fazuľové hmotu pripomínajúce rizoto. Jedlo to bolo veľmi chutné.

Z darov mora sme si vybrali Vysmážanú bielu rybu s omáčkou z darov mora, podávanú s bielou ryžou (10,70 €). V našom prípade išlo o tresku, v omáčke boli krevety, slávky a kúsky kalamárov. Z našej strany to bolo opäť bez výhrad.

Na naše prekvapenie boli v ponuke jedál iba jedlá z hovädzieho a kuracieho mäsa. Jedinou výnimkou je Chicharrón (čítaj čičarrón), čo sú kusy bravčového bôčika a stehna marínované niekoľko hodín a následne varené pomalým spôsobom a vysmažené vo vlastnej šťave. Podáva sa s chlebom, sladkým zemiakom a kreolským šalátom z cibule, koriandra, pikatných papričiek a limetiek (7,00 €). Chicharrón sa však podáva iba v piatok. Napriek tomu, že sme Casa Inka navštívili aj v piatok, mali sme smolu - po 13. hodine ho už nemali. Túto špecialitu totiž ponúkajú aj v týždennom menu – kde je výber z dvoch polievok a zo štyroch ďalších hlavných jedál.

Z dezertov nám na záver ponúkli karamelový Crema Volteada (2,10 €), čo je akýsi karamelový puding z mlieka, vajec a cukru.

Napriek tomu, že išlo o naše prvé stretnutie s peruánskou kuchyňou, Casa Inka si nás získala. Nemáme síce s čím porovnávať, ale keďže v kuchyni je Peruánec, nemáme dôvod neveriť, že takto sa varí v Andách. A nič na to nezmenila ani neskúsená slovenská obsluha.

Naše hodnotenie: 3,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.