U Felliniho máte zážitok aj bez scenárov

29.6.2007
0
Páčil sa vám článok?

Podľa režiséra zlatej éry filmu, keď herci museli vyzerať ako ľudia, aj keď mohli byť krásni, sa volá reštaurácia na rohu Vazovovej a Krížnej ulice a obed v nej môže byť ako felliniovský príbeh - FELLINI.

Zlatú éru pripomína niekoľko fotografií - ikskrát Bardottka a jedna supervydarená fotografia Sophie Loren na stene. Steny a interiér vôbec tiež pripomínajú skôr šesťdesiate roky než čokoľvek predtým alebo potom. Stôl sa kýva a v miestnosti oddelenej od páliaceho slnka vonku to pripadá ako na špiritistickej seanse. V reštaurácii sa nefajčí, ale ani fajčiari nie sú diskriminovaní - vo foyer majú kresielka a stolíky s popolníkmi.

Aj ľudia vnútri pripomínajú filmové postavičky zlatej éry. Tajomná skupina mužov v salóniku, pre ktorú si personál prestane všímať náhodných zákazníkov. Zákazník v maskáčových nohaviciach s loveckým nožom v puzdre na opasku.  Dve dámy nedbalo oblečené, ktoré zdravia každého v lokáli, práve okrem tých náhodných návštevníkov. Vrchný, niečo ako vedúci zmeny, ktorého poznáme z čias, keď aj čašníčky museli byť súdružky. Po desaťročiach rovnako nonšalantný ako kedysi v Cercli, Savoyke či nejakom nočnom bare, prikľakne si k nedbalo oblečeným dámam a spýta sa na celý podnik: „Čo ti donesiem papať?“ Počuť ho stále a počuť všetko, čo povie.

Druhý vrchný (ale nie vedúci zmeny), menej neformálny a aj menej výrečný, nám  s poľutovaním oznámil, že nemajú divinu. Lebo teraz nie je sezóna, nestrieľa sa, zdôveril sa nám. Keďže podľa cien na jedálnom lístku ašpiruje táto reštaurácia na priradenie k tomu lepšiemu, chceli sme práve nekaždodenné veci, rozhodne nie rezne. Tak sme siahli do priečinka jahňacie - pôvabne bolo opísané. Ani jahňacina sa asi práve nestrieľala. Tiež nebola.

Ale niečo predsa len bolo, a to potom prevažne slúžilo ku cti miestnemu kuchárovi. Napríklad Špíz z darov mora (248 Sk) na bylinkovom šaláte podávaný ako predjedlo by skromnejšiemu bohato stačil za celý obed, nehovoriac o naozaj majstrovskom skĺbení mäsa z morských rýb s mäsom mušle a iných morských tvorov s cherry paradajkami. Ani ďalšie predjedlo - Gratinovaný steak z baklažánu (236 Sk) s kozím syrom na bylinkách nezaostával v žiadnom smere. Sympatické je, že consomé tu nazývajú zrozumiteľnejšie - dvojitý vývar. V horúcom dni sme však vyskúšali obyčajný hydinový vývar (78 Sk) s kuracími prsíčkami a zeleninou - nič hviezdne, ale jednoducho výborné. Novinka v jedálnom lístku bolo Zeleninové capuccino (99 Sk) - biela zeleninová polievka, chutná a ešte aj upravená tak, že pripomínala obľúbený druh kávy. Výborná, hoci nedominovala žiadna zelenina, v horúcom dni osviežujúca.

Prezentácia kuchárovho majstrovstva pokračovala aj pri hlavných jedlách. Filet Svätého Petra  (356 Sk) na grile so zeleninou bola výborne ugrilovaná ryba, náznak, že s grilom to kuchár vie. Hydinový duet (278 Sk) sú kuracie prsia plnené husacou pečienkou, dobre ochutené a správne ugrilované, s polovicou ryže (22,50 Sk) a polovicou varených zemiakov (22,50 Sk) výborné a ľahké. Jedlu sme vyčítali jediné, že totiž v jedálnom lístku nebolo avizované, že sa podáva na špenátovom liste. My špenát radi, ale veľa zákazníkov odradí od jedla vôbec... Pokračovali sme vzostupnou tendenciou: Bravčové medailónky (247 Sk) s hríbovou omáčkou boli skutočne skvostné, zemiaky dojem z jedla nepokazili, hoci v takomto podniku by sme koncom júna čakali už len nové zemiaky. No a napokon Filet Mignon La Signora (326 Sk) - bez pripomínania absolútne dokonalý biftek, zvonku ucelený a hnedý, vnútri rovnomerne sfarbený nezameniteľnou rostbeafovou farbou. Pokaziť sa však dá všetko - na rozdiel od zrelých cherry paradajok pri morskom špíze tu sme mali rajčinu z dovozu, neschopnú dozrieť.

Chceli sme skúsiť aj dezert - z ponuky asi šiestich druhov sladkostí nás neoslovilo nič, rozhodli sme sa teda pre špecialitu Mount Blanc. Nič viac ako štandard.

Trochu pod štandard bolo, že mlieko do kávy nám nalieval čašník z fľaše, či to, že na úvod nám ponúkli a nosili minerálku Rímsky prameň, z ktorej bez varovania a opýtania prešla obsluha na Bonaquu.

Aj sme sa najedli, aj mierne pobavili, ak Fellini hľadá rezervy, tak ich má. V prístupe nielen k náhodným zákazníkom.

Naše hodnotenie: 2,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.

Páčil sa vám článok?