HISTÓRIA: Záhorie a časť Bratislavy kedysi strážil Dievčí hrádok - neuveríte, čo sa udialo v povesti o mladých vdovách...

Zdroj: pixabay.com

Dievčí hrádok sa nachádza asi pol kilometra od Záhorskej Bystrice. Povráva sa, že kedysi v ňom žila matka, ktorá mala 6 prekrásnych dievok. Všetkým dala mená voňavých kvetín. Všetky dcéry sa vydali, ale neskôr sa na hrádku udialo veľké nešťastie. Čo sa stalo a ako to dopadlo?

Predpokladá sa, že Hrádok bol postavený v 12. alebo 13. storočí a strážil cestu zo Záhoria do Lamača a Devín. K hrádku existuje stará povesť, ktorú mestská časť Záhorská Bystrica uverejnila na svojom webe.

Jedna z MHD zastávok v smere do Záhorskej Bystrice má názov Dievčí hrádok, zastavujú tu linky autobusov 36 a 37. Je pomenovaná po tomto Dievčom hrádku, ktorý bol v minulosti strážnym hradom.

Dievčí hrádok je asi pol kilometra od Záhorskej Bystrice pri Lamači. Z rovinného piesočnatého okolia vystupuje bralnatá vyvýšenina.  Z bokov je chránená svahmi od mierne dvíhajúceho sa plató. Cestu po severozápadnej strane Malých Karpát mal hrádok pod ideálnou kontrolou.

Hovorí sa, že na hrádku žila matka so šiestimi dcérami a každá z nich pochádzala z dvojičiek. Všetkým dala mená voňavých kvetín. Najstaršia sa volala Konvalinka, druhá jej pripomínala bielu ľaliu, tak jej dala meno Ľalia, tretia mala očká ako Nezábudka, štvrtá omámila vôňou, a tak ju nazvala Materina dúška, piata Šalvia a o poslednej ľudia vravela, že je skromná ako Fialka.

Dievčatá vychovávala matka sama. Otec žil túlavým životom dobrodružného rytiera, vyhľadával veľké poľovačky, rytierske zápasy, bitky a preteky. Iba raz či dva razy do roka spal doma. Opýtal sa, aká bola úroda, vymenil si koňa, pochválil matku, ako deti rastú, ale ani ich mená nevedel. Po krátkej návšteve hneď zas odišiel. Dievčatá rástli v starostlivej opatere svojej matky. Každá z dcér si v dospelosti doviedla ženícha a v hrádku bola na každej svadbe vynikajúca nálada.

Keď sa Konvalinkinho manžela spýtali, či chce byť radšej s mamou alebo so svokrou povedal, Konvalinkina mama je majsterkou pri sporáku a pri peci, a kým sa aj jeho žena nenaučí tak variť a piecť, zostanú u svokry. "U nej je každý obed a večera ako takmer veľká hostina,"povedal Konvalinkin muž. Aj ďalší piati zaťovia zostali verní svokrinej kuchyni.O hrádku sa hovorilo, že je to neslýchané, povráva sa, že všetci zaťovia sú zaľúbení do svojej svokry. Ľudia všeličo pohovoria. Raz pozval na oberačku Fialkinho manžela, istý vinhradník z Rače, ale prišli aj ženy a ich muži, prišla aj hradná panie, ešte vraj nikdy nebola na oberačke. Vinohradník poctený návštevou jej ponúkol to najlepšie voňavé hrozno. Jeho žena preto veľmi žiarlila. "Ó, pani moja, vám by som každý deň prinášal tie najlepšie strapce," povedal vinohradník. "Neviem, neviem, či by ste mali toľko hrozna, mám ešte 6 dcér a 6 zaťov," odpovedala mu hradná pani. Vinohradník vychvaľoval jej krásu, zvonivú reč a dobrotu. "Čoskoro prídem k vám, povedal jej pri lúčení z vinice. Stalo sa však, čo nik nečakal. Neprišiel, pretože zomrel a dva dni po jeho smrti zomreli aj traja zaťovia z hrádku. O tri dni zomreli aj ďalší traja zaťovia.

Na hrádku  zaľahol veľký žiaľ. O hrádku sa opäť veľa hovorilo a šírili reči. Povrávalo sa aj, že žena vinohradníka zamiešala do vína nejaký jed, lebo žiarlila. Či naozaj mala niečo so smrťou muža a šiestich zaťov niečo spoločné, sa už nedozvieme. Keď prišli po ňu mestskí drábi, našli ju už mŕtvu, vraj jej puklo srdce. 
Nešťastné ženy nevedeli zabudnúť, žalostili a plakali. Každá z nich bola tehotná a žialili, že sa im narodia všetky deti ako siroty. Matka ich chlácholila, že aj ona bola osamotená a vychovala 6 dcér. Sestry si sľúbili, že už sa nikdy nevydajú. Päť z nich porodili dievčatá, najmladšia chlapca. V jeseni si mladé vdovy povedali, že mužov nepotrebujú, aj porobiť vedeli všetko samé. Na mužov úplne zanevreli. Ľudia o ňom už hovorili preto, len ako o dievčenskom hrádku.
Najstaršia dcéra Konvalinka neskôr začala opäť pomýšľať na sobáš a chcela sa opäť vydať, mať po boku muža. Začala pred sestrami hovoriť, či ich ešte nezunoval vdovský život. "Čo si to povedala?" zagánila na ňu Fialka. "Žartujem, alebo si nesmiem ani žartovať?" odpovedala jej Konvalinka. Ostatné sestry súhlasili s Fialkou. Neskôr sa zdôverila aj svojej matke, tá jej povedala, že si myslí, že sestry nemajú pravdu. "Mladá žena by mala mať aspoň 3-4 deti, ak sa jej muž stratí vo svete, umrie alebo niečo sa mu stane, môže si nájsť iného, dôležité je, aby ho ľúbila," povedala jej matka. Konvalinka sa jej opýtala, prečo si ona nenašla ďalšieho muža, keď sa ich otec o ne nezaujímal. Matka povedala, že keby mala menej detí, pouvažuje o tom, aj dodala, že sa jej ponúkali rôzni zemania či rytieri. Ale ona mala srdce len pre svoje dcéra, plne ju zamestnávala ich výchova.

A tak sa začala Konvalinka schádzať so Štefanom Zemanom zo Stupavy. Chodila za ním na koni, a po čase sa chceli vziať, avšak Konvalinkin sobáš sestry neschvaľovali, strhla sa preto hádka a musela aj so Štefanom ujsť.

Konvalinkina dcéra ostala na hrádku. Vzala si ju pod ochranné krídla stará mama. Konvalinka sa pokúšala získať svoju dcéru späť, no sestry to nedovolili. Uvažovali dokonca o tom, že malé dieťa dajú žobrákom.

Časom sestry zmenili názor a niektoré z nich taktiež začali uvažovať, že si nájdu manžela. Rozhodli sa dcéru vrátiť Konvalinke. Takmer to nestihli – jedno ráno Fialka uniesla Konvalinkinu dcéru a chcela ju dať žobrákom, no nedokázala to. Fialka sa vrátila s dieťaťom na hrádok a so sestrami sa udobrili. Hrádok naďalej volali dievčí, hoci v ňom vládla mužská ruka.

(nc)