Zdroj: Archív TASR
Transparent na fasáde Justičného paláca s heslom Justícia za socialistické právo a mier...Rovných 90 rokov uplynie budúci rok od dňa, keď na Záhradníckej ulici v Bratislave otvorili Justičný palác s väznicou. V minulosti sa tu konali i popravy, naposledy v júni 1989, kedy na zadnom nádvorí obesili "horehronského rozparovača". Naša úvodná fotografia je z roku, keď v celách sedeli aj obete komunistických perzekúcií.
Budovu väznice, ktorá nahradila pôvodnú na dnešnom Župnom námestí z roku 1854, postavili v rokoch 1934 až 1936 na účely vyšetrovacej väzby v zadnom trakte Justičného paláca podľa pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na štyri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám. V tom čase mala väznica kapacitu 358 väznených osôb, dnes, po viacerých rekonštrukciách, je to takmer dvakrát viac. „Celková kapacita ústavu Bratislava je 792 väznených osôb, 255 miest je určených pre obvinených a 537 miest je určených pre odsúdených, z toho 172 miest určených pre odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení,“ informuje web Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Justičný palác bol miestom mnohých rozsudkov smrti. Spočiatku bola väčšina popravených za vojnové zločiny, neskôr to boli aj obete komunistických perzekúcií z rokov 1948 až 1954. Podľa Ústavu pamäti národa bolo do roku 1954 na Slovensku z politických dôvodov odsúdených približne 25-tisíc ľudí, pričom na popravisku skončilo 45 odsúdených. Úvodná fotografia Justičného paláca k nášmu článku je z mája 1950, budovu vyzdobili pri príležitosti konania IX. zjazdu Komunistickej strany Slovenska s príznačným heslom Justícia za socialistické právo a mier - sovietske právo je pre nás vzorom! Až v roku 1961 zákon sprísnil ukladanie trestu smrti, týkal sa už len mimoriadne závažných prípadov, popravovaní boli iba brutálni vrahovia.
Justičný palác mal pôvodne stáť na Námestí slobody, toto stavenisko však nevyhovovalo a hľadalo sa riešenie v iných častiach mesta. „Nakoniec sa schválil zámer postaviť budovu v priestoroch Záhradníckej ulice, kde boli v tom čase záhrady a obytné prízemné domy. Z niekoľkých návrhov bol prijatý návrh Alexandra Skuteckého,“ priblížil pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak pred približne piatimi rokmi, vtedy objekt slúžil svojmu účelu 85 rokov. Celú budovu Justičného paláca dokončili a odovzdali do užívania 31. decembra roku 1936, väznica začala fungovať od 15. januára 1937.
Po dokončení stavby sa do Justičáku okrem súdov a prokuratúr nasťahovali aj pozemková kniha, firemný register a register trestov a neskôr po roku 1948 aj verejní notári a advokácia. V rokoch 1963 až 1969 slúžil objekt aj ako nápravnovýchovný ústav pre mladistvých mužov. Krátky čas tu pôsobilo oddelenie súdno-psychiatrickej expertízy a vykonávali sa aj krátkodobé tresty odňatia slobody.
Popravy odsúdených na trest smrti sa konali na zadnom väzenskom dvore v Justičnom paláci, kde bola postavená šibenica. Posledný rozsudok trestu smrti vyniesol súd v roku 1982 nad Štefanom Svitekom z Podbrezovej, „horehronským rozparovačom“, ktorý sekerou pripravil o život svoju manželku a dve dcéry. Popravili ho v júni 1989 obesením. Trest smrti bol na Slovensku zrušený v roku 1990, najvyšším možným trestom je podľa našich zákonov doživotie.
(ac)