Zdroj: TASR
Architekt Martin Zaiček, ktorý zostavil publikáciu Bratislavské moderné fontány, nám prezradil, ktorú fontánu považuje v Bratislave za najkrajšiu, aj ktorá je podľa neho nedocenená. Ukázal nám tiež miesto, okolo ktorého v centre často chodíme, pričom netušíme, že prechádzame okolo fontány.
Okrem ikonickej fontány Lipový kvet na Námestí slobody, ktorá sa onedlho dočká znovuzrodenia, máme v Bratislave desiatky ďalších. Tie najkrajšie sú podľa architekta Zaička zo „zlatého veku fontán“, teda z druhej polovice 20. storočia. V knihe ich nájdeme 52. „Mali zlepšiť prostredie sídlisk, byť oázami pokoja, lákali k sebe obyvateľov. Boli miestom, kde chcete byť, na rozdiel od zvyšku sídliska,“ hovorí Martin Zaiček a dodáva, že v 60. rokoch, ktoré sú v knihe najsilnejšie zastúpené, vedela spoločnosť fontány rýchlo zrealizovať, a pomerne lacno aj prevádzkovať. „Dnes už sú luxusom. Aj to je dôvod, prečo mnohé z nich chátrajú.“
Väčšina bratislavských fontán je nadčasových, socializmus sa ich ideologicky príliš nedotkol.„Fontány sú totiž hravým priestorom, ktorý interaguje s prostredím a človekom, na rozdiel od iných sochárskych diel, ktoré majú zväčša symbolickú alebo oslavnú funkciu,“ vysvetľuje architekt.
Najkrajšia
Nájdete ju v Parku Andreja Hlinku v Ružinove. „Pozdĺžny park je mimoriadne kvalitne riešeným priestorom. Autorom je architekt Ferdinand Milučký, ktorý spolupracoval so sochárom Jozefom Vachálkom. Vznikol tak diptych – Vejárová fontána a Závojová fontána. Druhú menovanú považujem za najkrajší prvok dotvorenia verejného priestoru na Slovensku,“ hovorí Martin Zaiček.
Závojová fontána v Ružinove
Nedocenená
„V Krematóriu máme krásnu mikrofontánu, o ktorej ľudia ani nevedia, že je fontánou,“ hovorí architekt. Nachádza sa pri výstupe z Krematória, volá sa Poézia a predstavuje pomyselnú zenovú krajinu večného života.
Fontána Poézia (pri výstupe z Krematória zo zadnej strany)
Prekvapujúca
„Pre mňa je to fontána Vlna na Peknej ceste od Tibora Bartfaya. Je to veľmi hravý prvok vo verejnom priestore, s výraznou farebnosťou. Funguje dodnes.“
Fotána Vlna v Rači
Kinetická
„Takých máme málo v Bratislave. Jednou z nich je Vodná ruža na Gregorovej v Ružinove.“
Fontána Vodná ruža v Ružinove
Najobľúbenejšia
„V Dúbravke na Bazovského, uprostred vnútrobloku nižších domov sa nachádza krásna kaskádová fontána. V horúcich dňoch svojim tichým zvukom vody vytvára osviežujúcu atmosféru a v zime je jej bazén stále prítomným prísľubom leta. V každom ročnom období je sviežim prvkom prostredia, ktorý pomôže človeku zabudnúť na problémy všedných dní.“
Kaskádová fontána v Dúbravke
Zabudnuté
V Bratislave sa veľa fontán nachádzalo v rámci vnútorných areálov podnikov. Slúžiť mali spravidla pre zamestnancov. Práve tieto fontány skončili po Nežnej revolúcii v uzatvorených privatizovaných areáloch. Diela často úplne zmizli, odstránili ich, chátrajú alebo zmenili svoju funkciu.
Fontána pred Akadémiou PZ
• Pred Akadémiou Policajného zboru zostalo len torzo, bazén nahradil štrk. Na Slovensku nájdeme veľmi veľa príkladov, keď fontány skončili ako záhony alebo skalničky, to bol donedávna aj prípad fontány SZM od Juraja Gavulu na Búdkovej ulici.
• V Osobnom prístave aj v areáli Prístavu
Fontána v Osobnom prístave v Starom Meste
Neverili by ste, že aj toto je fontána
V publikácii sú výnimkou dve fontány, ktoré vznikli po roku 2000. Rozhodnutie, kde budú umiestnené, však padlo oveľa skôr. Jedna z nich sa nachádza v predpolí nového SND. Ide o Kaskádu Petra Rollera sprístupnenú v roku 2007. „Málokedy funguje, ľudia ju ani nevnímajú ako fontánu,“ hovorí Martin Zaiček.
Kaskáda Petra Rollera v predpolí nového SND
V Petržalke jediná
Do knihy sa dostala jediná fontána v Petržalke Pijúce holubice Ambróza Balážika v Sade Janka Kráľa. „Najväčšia mestská časť mala smolu. Ružinov, ktorý voláme aj štvrťou fontán, bol už takmer dokončený, keď sa Petržalka len začínala stavať,“ hovorí Martin Zaiček. „Absencia fontán súvisí s nedokončenou výstavbou, nedostatkom financií, ale aj s faktom, že neskôr v 80. rokoch už uplatňovanie vodných prvkov vo verejnom priestore nebolo veľkou témou.“
Pijúce holubice v petržalskom Sade Janka Kráľa
• Fontány v knihe
Publikácia Bratislavské moderné fontány mapuje vodné výtvarné diela z rokov 1963 až 1989, kedy bol v platnosti inštitút tzv. Hlavy V. Ten určoval istú investíciu do umenia, ktoré bolo pevnou súčasťou stavieb a bolo financované z verejných zdrojov. Fontány tak vznikali v spolupráci sochára a architekta.
(in)