HISTÓRIA Kým prišli športovci, v Sokolovni sa plesalo a zabávalo

Poznáte príbeh nenápadnej atypickej budovy na Sokolskej ulici v bratislavskom Starom Meste? Je sídlom TJ SOKOL Bratislava I – Vinohrady, dlhé desaťročia tu športujú nadšenci v najrôznejších disciplínach. Už samotná budova, rovnako ako bratislavskí sokoli majú svoje smutné a pohnuté dejiny, ale aj slávne obdobia.

Prvá Telocvičná jednota Sokol (TJ Sokol) na území Slovenska vznikla v Skalici sotva dva týždne po vzniku Československa 28. októbra 1918. Nasledovala TJ Sokol v Bratislave, dnes najväčšia sokolská telocvičná jednota na Slovensku, a postupne pribúdali ďalšie po celej krajine. Činnosť sokolských telocvičných jednôt prekvitala v medzivojnovom období, no vážne bola ohrozená, ba dočasne zlikvidovaná v časoch neslobody.

Budovu postavil Edvard Dubský (1845 - 1901) z Vitěnovsi pri Plzni v rokoch 1880  - 90 ako Etablissement Dubský, neskôr Bellevue, zábavný podnik uprostred vinohradov pod Horským parkom. Podnik zrejme prosperoval, konali sa v ňom zábavy dôstojníkov, hasičov, železničiarov, plesy aj majálesy a dokumenty hovoria, že napríklad v dňoch 21. - 23. augusta 1904 sa tu uskutočnila prvá svetová konferencia religióznych sionistov zo združenia Mizrachi.

​Budova Sokolovne v Bratislave ešte ako Etablissement Bellevue a koncertná sála (nižšie)

Keď v roku 1926 budovu odkúpila TJ Sokol, jej členovia ju prispôsobili na šport a v roku 1927, za veľkej slávy a účasti bratských telocvičných jednôt z územia Čiech a Moravy, ju dali do užívania. Dovtedy bratislavský Sokol fungoval len v prenajatých školských telocvičniach alebo v prírode.

Činnosť TJ Sokol sa v Bratislave tvorila a rokmi menila v závislosti od politických pomerov. Za čias rakúsko-uhorskej monarchie bol Sokol v českých krajinách založený už 16. februára 1862, čo svedčí z dnešného pohľadu o relatívnej liberálnosti vlády vo Viedni a je to nehynúca zásluha Dr. Miroslava Tyrša a jeho druhov. Názov Sokol sa však verejne nepoužíval, aby neprovokoval vtedajšie rakúske úrady, prvýkrát sa spomína „až“ od novembra 1864. Odvtedy sa aj členovia zdravia Nazdar! a oslovujú brat a sestra. A tykajú si.

​Sokolovňa približne v roku 1928

Sokol na území Uhorska založený byť nemohol pre tvrdú protinárodnostnú politiku Budapešti. Až po skončení vojny, po vzniku Československa, bolo možné v Bratislave vytvoriť Sokol. A tak, na podnet Ing. Igora Ruppeldta (tzv. mestského inžiniera) sa 24. februára 1919, za účasti asi 800 (!) zástancov sokolského hnutia, pod vedením župana, politika JUDr. Samuela Zocha, v zasadačke vtedajšej vládnej budovy (teraz budova Filozofickej fakulty UK) uskutočnilo prvé valné zhromaždenie. Odvtedy sa traduje vznik sokolského hnutia na Slovensku.

​Bratislavskí sokoli, rok 1938

Slávne roky sokolského hnutia sa skončili rozbitím Československa a vznikom tzv. Slovenského štátu v marci 1939. Následne Sokolovňu v Bratislave zabrala Hlinková garda a prispôsobila si ju pre svoje účely. Navyše, zlikvidovali pamätnú tabuľu s menami sokolov – legionárov, ktorí pri obrane Slovenska po vzniku Československa položili svoje mladé životy. Autorom pamätnej dosky bol akademický sochár prof. Ladislav Majerský. Našťastie sa nám mená padlých aj s dátumom a miestom narodenia zachovali. SOKOL Bratislava I – Vinohrady chce pamätnú tabuľu obnoviť. Krajský pamiatkový ústav vyjadril s osadením tabule súhlas, a tak nám, okrem finančných prostriedkov, nič nebráni, aby sme mená sokolov - legionárov zvečnili.

Vladimír Holčík, SOKOL Bratislava I Vinohrady

HISTÓRIA: Petržalku v minulosti ohrozovali ľadové povodne (1. časť)

V minulosti sa na Dunaji pri Prešporku vyskytlo počas zimných mesiacov viacero ľadových povodní, ktoré mali ničivé následky. Vznikali po náhlom oteplení, keď sa na zamrznutej rieke začal lámať ľad.