HISTÓRIA: Ako vyháňali hriech a žobrotu z nemravnej Vydrice

5.12.2021

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Páčil sa vám článok?

Hriešna Vydrica ako súčasť bratislavského Podhradia bola osudovo spojená so všetkými zmenami, ktorými táto časť Starého Mesta vo svojej histórii prechádzala.

„Dnes je táto časť nielen zo stránky stavebnej, hygienickej a pod., ale aj zo stránky morálnej najzávadnejšou časťou mesta,“ uvádza sa v dôvodovej správe k osnove pripravovaného Nariadenia SNR o asanácii podhradskej štvrte mesta Bratislavy z októbra 1948. Podľa tejto správy sa tu „oddávna usadzovali ľudia nestáleho pobytu“ a podstatná časť tamojšieho obyvateľstva „nemala stále zamestnanie a živila sa najčastejšie ilegálnymi a mravne neprípustnými prostriedkami“.

Nedostatky „sociálneho rázu“ na Vydrici, ktoré sa mali odstrániť, sa týkali predovšetkým mestských žobrákov a rôznych tulákov, ktorí tu desaťročia nachádzali bezpečný sociálny azyl. Režim po februári 1948 sa rozhodol „železnou metlou“ vymiesť zo spoločnosti všetky „neperspektívne“ skupiny obyvateľov. Na bezpečnostnom odbore Povereníctva vnútra už 12. apríla 1948 rozhodli o zatvorení hodinových hotelov a „niektorých nočných lokálov, najmä v lokalite Podhradia a Vydrice“, a zároveň pripravili návrh zdravotných a mravnostných opatrení pre túto oblasť mesta. Zaháľačov, pasákov, tulákov a žobrákov, notorických pijanov, kartárov a hazardných hráčov, ale aj „požívačov omamných jedov“ vyhlásili za asociálne živly a začali proti nim „zákonný boj“.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Pohľad z nábrežia na Prídavkovú ulicu

Úradným nariadením zrušilo Povereníctvo sociálnej spravodlivosti tzv. žobrácke licencie, čiže „povolenia k prevádzke žobravej hudby (flašinetmi, verklíkmi, ťahacími harmonikami v kaviarňach, hoteloch a nočných lokáloch)“ a úrady zobrali pod kontrolu lotérie a povolené zbierky milodarov. Zrušili stávkové kancelárie (v Starom Meste na Rybnom námestí a Michalskej ulici) a príslušníci národnej bezpečnosti rozohnali známe „hniezda“ hazardných hráčov.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Koniec ulice Vydrica smerom k Dunaju približne v roku 1960

Nariadenie o likvidácii asociálnych živlov zmenilo po roku 1948 dovtedajší kolorit mesta. Vydanie nariadenia o likvidácii tzv. zakrytej žobroty, do ktorej mestské úrady zaradili „podomové ponúkanie menejcenných predmetov, predaj zápaliek a nemravných pohľadníc“ znamenalo i koniec lacných Jožkov s ich drevenými krošňami, hrebeňmi, zrkadielkami, a najmä s nezabudnuteľnými nožíkmi sarajevo, koniec andersenových dievčatiek so zápalkami (H. Ch. Andersena vraj práve takéto stretnutie počas návštevy Bratislavy inšpirovalo k napísaniu slávnej rozprávky Dievčatko so zápalkami), ba i predavačov ateliérových erotických obrázkov, ktoré si od nich po jednom tajne kupovali trinásťroční mestskí pubertiaci a ktorých kolekcie mizli vo vreckách dunajských námorníkov a krátko aj amerických vojakov, ktorí sem prichádzali zo svojej okupačnej zóny vo Viedni. Po všetkých týchto policajných opatreniach sa začal z tejto mestskej lokality rýchlo vytrácať ten „prepestrý svet“, ktorý na Vydrici v roku 1938 a v rokoch, keď tam býval, obdivoval akademický maliar Štefan Bednár.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Vydrica č. 44 a č. 42 smerom od Dunaja približne v roku 1960

Popri odstraňovaní nedostatkov sociálneho rázu sa začali rázne odstraňovať i nedostatky „mravného rázu“. Zámer asanovať Podhradie už v tomto období sa však nerealizoval, hoci Národný výbor v Bratislave (taký bol po roku 1945 oficiálny názov magistrátu mesta) ako budúci stavebník už pripravil aj paragrafovaný návrh... Likvidácia Podhradského nábrežia, Zuckermandlu a západnej časti Vydrice sa zavŕšila po roku 1965, okolo roku 1970 všetky domy na Vydrici zbúrali. Definitívne do minulosti sa však nepresťahovali všetci jej hriešni ľudia. A najmä nezaniklo najstaršie vydrické remeslo.

(bn)

Spracované podľa knihy Antona Baláža VYDRICA historická – hriešna, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: BN

Páčil sa vám článok?