FOTO: V Starom Meste dnes odhalili zrekonštruovanú pamätnú tabuľu Vuka Karadžiča

Zdroj: Staré Mesto

Na Karadžičovej ulici v bratislavskom Starom Meste dnes odhalili zrekonštruovanú pamätnú tabuľu významnému srbskému literátovi, kodifikátorovi súčasného srbského jazyka Vukovi Stefanovičovi Karadžičovi. Pomník, ktorý do zelenej prieluky medzi domami inštalovali v roku 2001, bol dlhodobo v zlom stave.

Odborná rekonštrukcia mohla byť zrealizovaná vďaka dotácii, ktorú donor venoval staromestskému Fondu architekta Weinwurma práve na tento účel. Slávnostného aktu sa zúčastnili veľvyslanec Srbskej republiky Prof. Dr. Momčilo Babić a starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. „Táto pamätná tabuľa potvrdzuje, že vytvárať je niekedy jednoduchšie ako udržiavať. Je nám cťou, že Fond architekta Weinwurma podporuje aj projekty slúžiace na údržbu toho, čo v Starom Meste máme, ale čo je zanedbané a potrebuje opravu,“ uviedla starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. Ako doplnila, „našiel donor, ktorý venoval Fondu architekta Weinwurma príspevok účelovo viazaný práve na obnovu tohto pamätníka“.

Veľvyslanec Srbskej Momčilo Babić túto iniciatívu veľmi oceňuje. „Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli k obnoveniu pamätnej tabule nášho veľkého syna národa, Vuka Stefanoviča Karadžiča, ktorý je považovaný za kodifikátora súčasnej srbčiny,“ povedal veľvyslanec. Podľa jeho slov, Slovákov považujú Srbi za svojich priateľov a aj v Srbsku sú viaceré ulice pomenované po slovenských osobnostiach. „Napríklad po Štúrovi či Štefánikovi,“ upresnil veľvyslanec.

Zdroj: Staré Mesto

​Meno Vuka Karadžiča nesie táto staromestská lokalita už od roku 1921, kedy nahradila názov Zsigmond király-tér (Námestie kráľa Žigmunda). Pôvodne bola označená ako Námestie Vuka Karadžíča, neskôr ako Cesta Vuka Karadžiča. Názov Karadžičova ulica platí od roku 2001, kedy na ulici pribudla aj pamätná tabuľa.

Zdroj: koláž abn - Staré Mesto

​Vuk Stefanovič Karadžič (1787-1864) kodifikoval súčasnú spisovnú srbčinu. Zrevidoval dovtedy používanú cyriliku, zjednodušil ju podľa fonetických zásad. Bol známy tým, že tzv. jazykový nacionalizmus, teda teóriu, že národ netvorí náboženstvo, ale jazyk. Karadžič tiež zbieral a zapisoval srbské ľudové piesne. K Slovensku mal blízko. Písal si s dejateľmi Pavlom Jozefom Šafárikom, Jánom Kollárom a Martinom Hamuljakom, jeho veľkým obdivovateľom bol aj Ľudovít Štúr.

(ts)