HISTÓRIA - Príbeh hostinca U červeného vola opäť ožil vďaka tejto dobovej pohľadnici...

Zdroj: FB Bratislava a jej premeny

Na facebookovej stránke Bratislava na starých fotografiách sa v týchto dňoch objavila ďalšia vzácna perla a to v podobe historickej fotografie z roku 1938, na ktorej je vidno hostinec U červeného vola na Štúrovej ulici predtým nesúcej meno Gábora Barossa. Dnes na jeho mieste stojí šesťposchodová budova, v ktorej pred rokom 1989 sídlila redakcia, vydavateľstvo a tlačiareň Pravdy.

V uplynulých storočiach by ste v jadre mesta našli hneď niekoľko hostincov s názvami ako napríklad U zlatého jeleňa, U zlatej merice, U zlatej husi či U zlatého slnka. "Pomenovanie dostávali podľa svojich vývesných štítov, ktoré sa vyvinuli z pôvodných domových znamení. Medzi nimi vynikal hostinec U červeného vola (Gasthaus zum roten Ochsen), a to nielen svojím netradičným názvom. Za ten podľa ústneho podania vďačil istému chudobnému krajinárovi z 18. storočia, ktorý po viacdňovej návšteve nemal čím uhradiť pobyt v tomto zariadení. Napokon svoj dlh po dohode s majiteľom splatil tým, že na vývesný štít nad bránou namaľoval ktovie prečo červeného vola," uviedol známy bratislavský historik Ján Vyhnánek v článku publikovanom na stránke OZ Bratislavské rožky.  

"Historické fotografie zachytávajú až jeho podobu zo 70. rokov 19. storočia, kedy bol kompletne prestavaný. Vstup pre hostí mal z Jesenského ulice, pohodlný vjazd pre vozy zozadu, zo súbežnej Medenej ulice. Keďže pred hostincom bolo stanovište poštového dostavníka, premávajúceho medzi Prešporkom a Hainburgom, núdzou o návštevníkov skutočne netrpel.  A veru by sa medzi nimi našlo aj viacero prominentov," pokračuje historik, podľa ktorého U Červeného vola prenocoval napríklad “múdry muž národa“ Ferenc Deák (1833) či saský kráľ Friedrich August II. (1845). Jednou z najpozoruhodnejších osobností, ktoré využili jeho služby, bol slávny rakúsky dramatik Franz Grillparzer (1843). Do Prešporka dorazil na rokovanie uhorského snemu, v plnučičkom hostinci sa mu však ušla len náhradná izba. Bol s ňou neveľmi spokojný, čo si aj zaznačil do denníka: „Musel som sa v náhlivosti uspokojiť s posteľou širokou ako dlaň v hosťovskej izbe hostinca U červeného vola. Som nekonečne rozladený. Nemohol som si úplne spomenúť, aký môže byť skutočný cieľ tejto mojej cesty.“ A to ešte netušil, aké útrapy ho čakajú v noci: „Keď som sa v noci prebudil, hodiny dva razy odbili pol. Chvíľu na to vyvolával nočný strážnik celú. Boli dve hodiny po polnoci. Posteľ bola prikrátka a deka priťažká. Potil som sa ako prekliaty. Nadránom som na hodinku zaspal a o piatej som už bol na nohách.“ Svoju elégiu zakončil zvolaním: „Deus providebit!“ (Boh ochraňuj moje kroky!)

Ako ďalej uviedol Ján Vyhnánek na stránke Bratislavské rožky, tak naopak, veľmi spokojný s Červeným volom bol slávny Ludwig van Beethoven, ktorý v ňom podľa tradície opakovane nocoval počas svojich ciest za Brunswickovcami do Dolnej Krupej.

Zdroj: internet

​K najznámejším hosťom hostinca U červeného vola patril aj hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven...

Dlhoročný pracovník Archívu mesta Bratislavy Bohuš Bezdek zvykol v 20. rokoch 20. storočia dychtivému auditóriu pod viechou rozprávať historku, ktorú vypátral v akýchsi kronikárskych zápiskoch. Istého bohatého obchodníka z Győru zobudilo ráno hulákanie zo susednej izby. Nahnevane zabúchal na stenu, aby ten človek prestal s vyrevúvaním, no márne. Ku kriku sa navyše pridalo pekelné dupanie a špliechanie v umývadle. Pobúrený neborák sa preto žaloval majiteľovi hostinca. Dozvedel sa, že ten vyrevujúci nocľažník je viedenský Tonkünstler Ludwig van Beethoven, ktorý máva vo zvyku včasráno pri hojnom umývaní mocným hlasom prespevovať si melódiu, ktorá sa v ňom po prebudení začína rodiť a pri tom dupoce nohou do taktu. „A takýto obyčajný muzikant,“ rozhorčoval sa obchodník, „sa opováži rušiť spánok váženého človeka, ako som ja!“

Zdroj: FB Bratislava a jej premeny

​Hostinec U červeného vola kúpil v 30-tych rokoch minulého storočia hotelier Karel Bláha a premenoval ho na Plzenský dvor. Počas druhej svetovej vojny však bola budova hostinca značne zničená a tak ju v roku 1950 asanovali, aby na tomto mieste mohla vyrásť administratívna budova denníka Pravda (Martin Kusý 1953 - 1960). Redakcia novín, ktorých vydavateľom bola Komunistická strana Slovenska, sa ešte v decembri 1988 presťahovala do výškovej budovy tzv. Presscentra na vtedajšiu Martanovičovu, dnes Pribinovu ulicu a v budove prezývanej Závod 01 zostali stroje najmä na knihovýrobu.

Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách

​Po Nežnej revolúcii sa Tlačový kombinát KSS začiatkom roka 1990 premenoval na akciovú spoločnosť Danubiaprint, ktorá naďalej tlačila a vyrábala rôzne knižné publikácie. V súčasnosti je objekt využívaný najmä ako sídlo firiem, teda prevažne na kancelárske a administratívne účely a na prízemí sa nachádza niekoľko obchodných prevádzok.   

(ars)