HISTÓRIA Príbehy vychýrených bratislavských nočných barov: Na ktorý si spomínate vy?

Nočný život v Bratislave sa v 60. až 90. rokoch minulého storočia odohrával väčšinou v baroch, teda v podnikoch, ktoré mali otvorené aj po polnoci. Mnohé príbehy biletárov, vyhadzovačov či šmelinárov, a takisto návštevníkov sa tradujú dodnes. Prečítajte si, ako si na ne zaspomínal spisovateľ a publicista Juraj Šebo.

Prím medzi bratislavskými barmi hrali Lotos a Cercle v hoteli Carlton či Devín bar v rovnako špičkovom neďalekom hoteli. Oproti Carltonu na Hviezdoslavovom námestí bol nočný podnik Park, kúsok odtiaľ Perugia s prvým striptízovým programom, na Gorkého ulici sídlil obľúbený Jalta bar. Nedá sa tiež nespomenúť legendárny Kryštál bar a na rohu Heydukovej a Mariánskej sídlila La Paloma, pajzel prvej triedy, otvorený až do 05.00. Po polnoci sa tam zliezli opilci zo všetkých krčiem, ktoré práve zatvorili.

Oblečenie a spoločnosť

V nočnom podniku vyššej úrovne sa od pánov vyžadoval oblek, čo neskúsených vidiečanov občas zaskočilo. Pohotový šatniar však za pár korún navliekol na hosťa erárne sako a kravatu a noc bola zachránená. Ako partia sme mali obľúbenú fintu. Zaplatili sme za jedno sako a postupne sme ho vynášali von len v košeli, biletár nás už poznal, takže za 5 korún sem pustili aj 10 ľudí. Dievčatá mohli byť aj v blúzke. V texaskách a tričku bol vstup zakázaný, pre každého bez rozdielu. Pamätám si, ako Chrisa Normana z populárnej popovej skupiny Smokie nechceli pustiť do Luna baru v Kyjeve, lebo mal texasky. A to už bola nejaká hviezda.

Niektorí páni v bare mali svoje obleky, iní si ich požičali od pohotového šatniara.

Biletári a vyhadzovači

Dôležitou postavou života nočných podnikov boli biletári a vyhadzovači, čo zväčša bola tá istá osoba. V neskorom čase, keď boli nočné podniky plné, stúpala vážnosť aj cena biletárov. Nemali príliš vysoké platy, preto si privyrábali. Pri podmastení dokázali dostať hosťa dnu a zadovážiť mu stôl. Biletári boli väčšinou „nabúchaní“ jedinci s nízkym IQ, aj keď výnimka môže potvrdzovať pravidlo. Vyhadzovač v Jalta bare, bývalý kulturista Ervín J., bol takou výnimkou. Konfliktného hosťa dokázal dostať z podniku aj bez násilia.

​Baleťáci v Parku a interiér v Parku.

Hviezdou medzi vyhadzovačmi bol Csaba  Dömötör z Luna baru v hoteli Kyjev. Preslávila ho známa pieseň skupiny Elán. Autor textu Boris Filan takto vysvetľuje jej vznik: „Boli sme s Rážovcami na prechádzke a stretli sme nášho kamaráta Sesiho Lauka. Išli sme do hotela Kyjev osláviť stretnutie. Vo dverách stál Csaba ako vyhadzovač a nechcel nás vpustiť. Zrazu prišiel nejaký bohatý Nemec a toho vpustil. Vtedy mu Sesi povedal: Čaba, neblázni, však to sú naši ľudia. A odvtedy sa to tak tradovalo a ja som na to spravil text.“

​Luna bar v hoteli Kyjev.

Lotos, Cercle, Park, Jalta, Kryštál

V bare Lotos sa veselo tancovalo už v roku 1959. Do tanca tu hral Ondrej Sarkany. Obľúbeným nočným podnikom bol aj Cercle bar. Dobrú náladu vytvárali Toperczer trio, bratia Selidovci a tiež Farkašovci, medzi ktorými žiaril klarinetista Béla Farkaš. Známy kapelník a dirigent Karel Kraugartner poslal celú svoju kapelu do Cerclu so slovami: „Pánové, po koncertě všichni nástup v Cerclu a dobře poslouchejte, jak hraje slovenský Benny Goodman.“

V nočnom bare Park v pasáži na Hviezdoslavovom námestí hrala živá hudba každý deň. Začiatkom 60. rokov tu do tanca a na počúvanie vyhrával Dezider Buga a sestry Stránske alias Rio Trio. Medzi obľúbené kapely patril aj Family kvintet pod vedením Rudolfa Sarkozyho. Spievala jeho manželka, speváčka s úžasným hlasom. Populárnu skladbu La bambola od speváčky Patty Pravo musela niekedy opakovať aj päťkrát za večer... Pravý nefalšovaný rokenrol sem priniesla bigbítová skupina Black and White so spevákom Vladom Chválnym, ktorá do podniku pritiahla najmä mládež z korza. Zvláštnou postavou bol vrátnik, ktorého slabou stránkou bola šmelina. Okrem toho, že dohadzoval Viedeňákom pekné dievčatá, predával bony, texasky a digitálky.

Cercle bar bol obľúbený nočný podnik.

V čase, keď sa zvyšok Bratislavy už dávno ponoril do nočného spánku, Jalta bar na Gorkého ulici ožíval. Vrchol zábavy prichádzal okolo druhej-tretej, končilo sa o piatej-šiestej a niekedy sa ešte pokračovalo v domácich žúroch. V bare sa tancovalo, bol tu nočný program, medzi iným aj striptíz. Občas tu svoje umenie ukazovali aj baleťáci z Novej scény.

​V pamätnej knihe Kryštál baru sú vyznania od mnohých známych osobností.

Len máloktorý podnik sa môže popýšiť takým vzácnym písomným prameňom ako je Pamätná kniha Kryštál baru. Spoznávame v nej mená návštevníkov ako boli herci Jozef Kroner a Ctibor Filčík, výtvarníci Ján Mudroch, Alexander Bazovský či básnik, prozaik a dramatik Ján Poničan. Sú tu vyznania hostí aj v cudzích jazykoch vrátane čínštiny. Posledný zápis je zo 17. 7. 1960. Táto výnimočná kniha obsahuje autentické vyjadrenia hostí. Sú to také malé dejiny Kryštál baru písané spokojnými návštevníkmi. Niektoré sú doplnené kresbami, ornamentmi, obrázkami. Skrývajú plno tajomstiev, príbehov, príhod, ktoré by zapadli prachom zabudnutia.

(bn)

Spracované podľa knihy Juraja Šeba Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

FOTO História: Ružinovčania, viete, že na mieste dnešnej Gagarinovej bola voda?

Pozrite si historické foto pri príležitosti 30 rokov Ružinova ako mestskej časti a 60-teho výročia začiatku výstavby ružinovských sídlisk.