Starý židovský cintorín pri Dunaji zasypali

Od roku 1526 nesmeli Židia v meste ani bývať, ani vlastniť nehnuteľnosti. Až v 17. storočí dovolili grófovia z rodiny Pálffyovcov Židom aby sa usadili na území mimo hradieb mesta, ktoré patrilo ku kráľovskému hradu, na mieste neskoršej Zámockej ulice.

Odtiaľ sa židovská štvrť neskôr rozšírila aj do priestoru dnes už nejestvujúcej Židovskej ulice. Svojich mŕtvych Židia pochovávali od konca 17. storočia na nie veľmi vhodnom mieste pod mestskými kameňolomami na brehu Dunaja. Cintorín bol každoročne zaplavovaný vodou.

Používali ho do roku 1846, ale keďže sa rýchle zapĺňal, museli ho v rokoch 1810 a 1825 zasypať, takže jeho terén stúpal a v násype mohli byť pochovaní ďalší zosnulí. Na mieste cintorína sa dnes nachádza pamätník Chatama Sofera, ktorý prekrýva hroby slávneho rabína a jeho najbližších.

Od roku 1846 sa používa nový židovský cintorín na Žižkovej ulici nad Parkom kultúry a oddychu. Od 30. rokov sa doň vchádza moderným objektom, vybudovaným podľa projektu architekta F. Weinwurma.

Na jeho mieste stála pôvodne stavba od staviteľa Ignáca Feiglera zo 60. rokov 19. storočia. Monumentálny trojpodlažný objekt bol postavený pri svahu tak, že jeho prvé poschodie bolo na úrovni cintorína a obsahovalo rozlúčkovú sieň („Zeremonienhalle“). Druhé poschodie sa prejavovalo len zo strany ulice a obsahovalo skladište. Na strane cintorína sa objekt javil ako nízka prízemná stavba.

Keď sa v roku 1872 od náboženskej obce oddelila skupina „reformovaných“, odmietla im pôvodná „ortodoxná“ náboženská obec možnosť pochovávať mŕtvych na spoločnom cintoríne. Preto vznikol ďalej smerom na Karlovu Ves nový cintorín neológov, a pôvodný cintorín dodnes používa ortodoxná náboženská obec.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus