Hlavy na arkieroch sú zo zbúraného domu

Nárožie Laurinskej a Uršulínskej ulice vyzeralo pred sto rokmi trochu inak ako dnes. Stál tam nízky dlhý jednoposchodový dom, ktorého nárožie bolo na prvom poschodí zdôraznené pomerne veľmi vyčnievajúcim valcovým arkierom.

Arkier umožňoval z izby ako z pozorovateľne sledovať dianie skoro na celej dĺžke Laurinskej ulice, ako aj na priľahlom úseku Uršulínskej ulice. Hlavným dôvodom výstavby takého arkiera na meštianskom dome v 16. storočí bola snaha po presvetlení priľahlej miestnosti. Arkier bol podoprený radom kamenných konzol v tvare ľudských hláv, ktorých tváre sa s grimasami pozerali dolu na okoloidúcich.

V 17. storočí bol tento dom majetkom a sídlom šľachtickej rodiny Lippayovcov, z ktorej vyšiel aj jeden ostrihomský arcibiskup - Juraj Lippay. Ten dal v prvej polovici 17. storočia zriadiť slávnu arcibiskupskú záhradu za hradbami mesta, kde neskôr vznikol aj Letný arcibiskupský palác (teraz Úrad vlády SR). Záhrada bola známa najmä pre svoje vzácne rastliny a stromy, ktoré sem dal arcibiskup doviezť z rôznych krajín sveta.

Lippayovský dom asi v 17. stortočí spojili so susedným (Uršulínska 6), ktorý je dnes spojený s Primaciálnym palácom. Oba domy patrili neskôr grófom Kollonichovcom (aj z tejto rodiny bol jeden člen arcibiskupom). V roku 1765 bol majiteľom gróf Alexander Károly. Pôvodný nárožný dom okolo roku 1910 zbúrali a na jeho mieste postavili trojposchodový, ktorý projektoval vtedy módny architekt Josef Erdély (pôvodne Ehrenwald).

Na fasádach nového domu použil ako dekoráciu výtvarné prvky renesančnej, ako aj barokovej architektúry. Nové arkiere podoprel originálnymi kamennými hlavami zo zbúranej stavby a zdá sa, že aj kované zábradlie balkónu nad vstupným portálom použil z niektorého zlikvidovaného objektu. Na schodišti a v bytoch sa prejavili skôr vplyvy klasicizmu a moderny.

Po radikálnej prestavbe v 80. rokoch 20. storočia sa dnes pôvodne obytný dom používa ako administratívna budova. Sídlia v nej viaceré oddelenia magistrátu.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus