Hotel Dax stál na Štefánikovej ulici

Bolo by dobré, keby si Bratislavčania, prisťahovaní bohvieodkiaľ, z rôznych kútov Slovenska, ale aj celého sveta, konečne uvedomili históriu mesta, kde žijú. K tej patrí aj používanie starých miestnych názvov. Niektoré z nich sú menami osôb či rodín.

Manderla je napríklad priezviskom starej rodiny, ktorej jeden člen dal postaviť prvý bratislavský „mrakodrap“. Je teda nezmyslom nazvať blízku lekáreň „pod Manderlou“ akoby slovo „Manderla“ bolo rovnakého typu ako „hruška“ či „čerešňa“.

Ešte horšie je, ak niekto bez znalosti situácie či historického základu chce preniesť jemu možno sympatické pomenovanie na iné miesto. V predchádzajúcom čísle našich novín sme sa dočítali o výstavbe polyfunkčného domu označeného ako „Nový Dax“. Toto pomenovanie vraj vychádza z „názvu tejto lokality známej starým Bratislavčanom....“. A to je nezmysel.

Dax je totiž priezvisko starej prešporskej vinohradníckej rodiny, ktorej potomkovia tu ešte aj dnes žijú. Hotelier Josef Dax, z inej rodiny, ale s tým istým priezviskom, bol majiteľom hotela na sútoku Križkovej a Štefánikovej ulice.

Hotel sa oficiálne volal „Zur Staatsbahn“ („pri železnici“), ale meno majiteľa bolo jednoduchšie. Ostalo označením hotela aj po druhej svetovej vojne, keď ho pôvodnému majiteľovi znárodnili a premenovali na „Kriváň“. Zbúrali ho okolo roku 1975, keď rozširovali ulicu. Jeho miesto ostalo dodnes prázdne.

Ak si niekto dovolí tvrdiť, že územie medzi Kýčerského, Štefanovičovou a Žilinskou, na ktorom sa začala výstavba, súvisí s miestom pôvodného názvu „Dax“, veľmi sa mýli. Na tomto mieste, vzdialenom od pôvodného Daxovho hotela až pol kilometra, stával v minulosti Mestský majer. Časť jeho areálu ešte dnes používa mestské zariadenie VEPOS. Navyše, medzi hotelom „Dax“ a týmto miestom stál ešte jeden hotel: „Centrál“ (pôvodne „Orient“) na dnešnej adrese Štefanovičova 4. Po prestavbe a zvýšení slúži budova ako sídlo poisťovne Kooperatíva.

Je absolútnym nezmyslom prenášať meno hoteliera Daxa, v akejkoľvek súvislosti, na Žilinskú ulicu. Svedčí to len o ignorovaní histórie mesta.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer