Kostol stojí na mieste soľného skladu

Na mieste, kde stojí na Námestí SNP kostol reformovanej cirkvi, stál do roku 1911 starý rozľahlý pochmúrny štátny dom, v ktorom sa nachádzal soľný sklad.

Reformovaný cirkevný zbor sa v meste konštituoval až v 90. rokoch 19. storočia. Jeho členovia boli výlučne maďarskej národnosti. Na pobožnosti sa schádzali na rôznych miestach, najčastejšie však v malom evanjelickom kostole na Panenskej ulici, ktorá vtedy niesla meno Mateja Bela.

Zbor kúpil od štátu schátraný soľný sklad, dal ho v roku 1911 zbúrať a v roku 1912 začal so stavbou terajšieho kostola. Stavbu pripravovali už niekoľko rokov predtým a zbierali na ňu financie. Základ získali z tomboly, ktorá sa uskutočnila 19. júna 1904 v zábavnom podniku Bellevue (neskôr Sokolovňa). Čistý zisk z tomboly na účel stavby kostola bol 8000 uhorských korún.

Prvú cenu v súťaži na architektonické riešenie kostola získal projekt architekta Franza Wimmera, jedného zo synov obchodníka s koloniálom Biely Elefant na Michalskej ulici 2 (dnes Perlička).

Wimmerov návrh však dali prepracovať architektovi Floriánovi Opaternému v Budapešti. Podľa prepracovaného projektu potom postavila firma stavebného podnikateľa Alojza Salzleitnera modernú železobetónovú stavbu, ktorá nesie slohové znaky románskeho slohu. Vnútro kostola je podľa predstáv a požiadaviek reformovanej cirkvi veľmi strohé. Ústredným bodom priestoru je stôl Pána a kazateľňa. Zo strany Obchodnej ulice prilieha ku kostolu obytný objekt, v ktorom je aj byt kazateľa.

Výrazné priečelie kostola s portálom a veľkým oknom na poschodí je dnes skoro úplne zakryté stromami. S tými architekt Wimmer určite nepočítal.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer