Spaľovňa v Slovnafte: Postoj Podunajských Biskupíc zostáva pri téme nemenný, spaľovňu nechcú

Zdroj: Archív spoločnosti Slovnaft

Postoj bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice zostáva pri téme projektu výstavby Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft jasný a nemenný.

Miestne zastupiteľstvo schválilo nesúhlasné stanovisko v súvislosti so zámerom ešte v apríli 2025. V reakcii na ukončenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) to pre TASR uviedol Ján Borčin z miestneho úradu.

„Mestská časť Podunajské Biskupice bola taktiež aktívna aj ako účastník konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, Ministerstvu životného prostredia SR zaslala viacero dôležitých pripomienok,“ pripomenul Borčin.

Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) v piatok informoval, že projekt výstavby CEZO na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal právoplatné EIA. Dodal, že preveril prvostupňové rozhodnutie svojho rezortu a potvrdil ho. Minister podotkol, že Slovnaft nezískal stavebné povolenie, ale vďaka právoplatnej EIA oň môže požiadať.
Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. „Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy a postupne nahrádzať teplo vyrábané z fosílnych palív. Nerecyklovateľný odpad tak využijeme ako lokálny zdroj energie namiesto toho, aby končil na skládkach,“ uviedla rafinéria.

Projekt CEZO má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.

Zámer má viacerých odporcov, nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých bratislavských mestských častí či krajskí poslanci. Zároveň niektoré subjekty podali aj rozklad k rozhodnutiu ministerstva životného prostredia, ktoré sa týka EIA. Rozklad podalo napríklad hlavné mesto, obec Rovinka či organizácia Greenpeace Slovensko, ale aj opozičné PS a mimoparlamentná strana Demokrati.

(TASR)