V Petržalke sme objavili unikátny komunitný priestor, ľudí tu spája predstava inej spoločnosti, než v akej žijeme

V bratislavskej Petržalke už dva roky funguje komunitný priestor, ktorý je unikátom nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku. kpBUNT je spravovaný kolektívne a financovaný len z príspevkov členstva a sympatizujúceho okolia. Spája ich predstava inej spoločnosti, než v akej aktuálne žijeme.

Kým podobné komunity fungujú v zahraničí často v tzv. squatoch, - v opustených neobývaných budovách, kde žijú a vytvárajú kultúrne centrá, kpBUNT dal život priestoru na najhoršej terase v Petržalke, na Jungmannovej. S legálnym nájmom, plne vybavený, s klimatizáciou a uprataný, pôsobí oproti klasickému squatu priam luxusne. Hodnoty však zostávajú rovnaké. Odpor voči všetkým formám útlaku, nadvlády a vykorisťovania a predstava spoločnosti, v ktorej má človek kde bývať bez toho, aby ho to zruinovalo, nie je nútený byť v práci od nevidím do nevidím, aby prežil a má sa vždy na koho obrátiť, ak potrebuje pomoc alebo sa chce len pozhovárať.

Priznám sa, v prvom momente som túto komunitu prirovnávala k akýmsi novodobým anarchistom. Tí takisto odmietajú nerovnosť, fungujú bez vodcov, na princípoch solidarity a vzájomnej pomoci. Rýchlo som však pochopila, že by to bolo príliš zjednodušené, hoci áno, v kpBUNT nájdete v ich knižnici aj sociálno-kritické štúdie na túto tému. A veľa ďalšieho ako prednášky, diskusie, premietania či workshopy... Ale poďme od začiatku.

Deficit tretieho priestoru

V priestoroch kpBUNT ma vítajú Miroslava, Andrea a Juraj. Ľudia ako vy, či ja, s vlastným zamestnaním a súkromným životom, ktorý sa príliš nelíši od toho nášho. Nie sú jediní, kto si napríklad na dovolenku radšej vyberie cestu vlakom ako lietadlom, pretože ho trápi klimatická kríza. Majú od 19 do 40 rokov a spája ich to, že sa snažia robiť niečo v oblasti životného prostredia, ľudských práv či mapovania pracovných podmienok, čo sú podľa nich prepojené témy.

„Kým nevznikol tento priestor, väčšinu času som trávil doma, s knihami alebo za počítačom,“ hovorí Juraj. „Vnímal som, že mi chýba tzv. tretí priestor. Podobne ako mnoho iných mám domov, prácu, ale ak som chcel tráviť čas s inými ľuďmi a pozhovárať sa napríklad o knihách, ktoré nás zaujímali, všade bolo nutné platiť. Za prenájom priestorov alebo hoci len za kávu.“

Miroslava spomína, že skupina asi dvadsiatich ľudí sa poznala z akcií alebo zo štúdia na filozofickej fakulte. „Tragická udalosť v Teplárni bola posledným impulzom, ktorý rozhodol, že vlastný priestor je nutný. Súčasťou nášho kolektívu boli od začiatku aj kvír ľudia. Veríme totiž, že bez vzájomného prepájania nie je možná pozitívna spoločenská zmena,“ hovorí a dodáva, že od začiatku mali jasno v tom, že si priestor chcú spravovať sami, nezávisle od grantov.

Dáš toľko, koľko môžeš

Na terase na Jungmannovej, v blízkosti električky, našli ideálny spot. Je odtiaľ blízko do mesta, na univerzitu a dobrá dostupnosť je aj z iných častí mesta. „Kedysi tu bola cukráreň Ludvik, tu mala predajný pult,“ ukazuje Juraj miestnosť, ktorá je dnes akousi obývačkou. Je piatok po tretej poobede a vidím tu dvojicu, ktorá si sem prišla zahrať spoločenské hry. „To sú vaši členovia?“ pýtam sa. „Nie, minulý týždeň sa tu ukázali po prvý raz a dnes prišli opäť.“

K dispozícii je chladnička, z ktorej sa môže hocikto ponúknuť. Príspevok za pitie či snacky je odporúčaný, nikto ho nekontroluje. Prechádzame do ďalšej miestnosti. „Tu bola výrobňa, my sme ju premenili na telocvičňu, ktorá sa večer po rozložení stoličiek mení na sálu, kde sa premietajú filmy alebo konajú diskusie. Tréningy boxu a thajského boxu sú na kamarátskej, nekomerčnej báze ako vlastne všetko v kpBUNT. Poplatok na mesiac je symbolických 20 eur a zárobok venuje tréner na rozvoj priestoru,“ hovorí Andrea, ktorá tiež chodí na box. Pýtam sa jej, či by už vedela niečo použiť aj v praxi. „Nemyslím, že by som sa vedela ubrániť, ale určite by som vedela utiecť, lebo mám vďaka boxu celkom dobrú kondičku,“ reaguje. Smejeme sa, faktom však je, že bezpečnosť neberú na ľahkú váhu. Nielen preto, že tu mávajú stretnutia aj ich priatelia z kvír klubu.

​V knižnici sedí za počítačom či pri knihe pár ľudí. Niektorí pracujú, niektorí sa venujú školským zadaniam. Napadne mi, že to vyzerá ako coworkingový priestor. Len tu sa za prítomnosť neplatí.
Páči sa mi nízkonákladová kuchyňa zbúchaná z dosiek a vybavená z bazáru, na toaletách a sprchách priznané obité kachličky, otvorené stropy aj odhalený betón na stĺpoch.

„Rekonštrukciu sme zvládli svojpomocne, len niektoré odbornejšie práce pre nás urobila firma. V rámci zbierky sme vyzbierali na Donio 13-tisíc eur, rekonštrukcia však stála zhruba štyrikrát viac, na čo sme sa skladali všetci,“ konštatujú zhodne. A tak je to dodnes. Mesačný príspevok člena je istý percentuálny podiel z toho, čo kto zarobí. Je odporúčaný, ale nikto to nekontroluje. Je to na každom členovi. „Na začiatku sme si povedali, že to nemôže byť tak, že všetci budú prispievať rovnako. Keď ľudia študovali, dávali menší príspevok, keď začali pracovať alebo zmenili prácu a získali vyšší plat, automaticky začali posielať viac. Sami od seba. Všetci vieme, aké sú náklady, že sa musia rozdeliť medzi nás pätnástich a nejakých darcov. O peniaze sa nedoťahujeme, aj preto máme dobré vzťahy.“

Vaše nápady sú vítané

kpBUNT otvorili v septembri 2024. Okrem špeciálnych akcií je pre všetkých otvorený v piatok od tretej do šiestej poobede. Vtedy sa dá zájsť aj do knižnice, kde nájdete vyše tisíc kníh, ktoré sú tematicky výnimočné a inde ťažko dostupné, orientované na spoločenskú kritiku, so­ciálne hnutia, históriu spoločenských systémov, feminizmus, environmentalizmus... Ľudia si sem chodia zahrať spoločenské hry, prídu sa najesť na spoločnú vegánsku večeru, hoci aktuálne je medzi členmi možno len jeden vegán, majú stretnutia, kde sa háčkuje a štrikuje. Pravidelné sú čitateľské kluby, kde sa diskutuje, ale aj tichý knižný klub, na ktorý si každý prinesie svoju knihu a potom si prítomní vymieňajú informácie a dojmy. Polopravidelnou aktivitou je premietanie filmov a nadväzujúce diskusie.

„V rámci špeciálnych akcií, ktoré promujeme na sociálnych sieťach, sme tu napríklad mali aj Gretu Thunberg alebo sme robili benefičný večer pre pojazdnú kuchyňu zo Španielska, ktorá poskytuje pomoc utečencom. S nápadom na premietanie filmu a organizáciu diskusie za nami prišla neznáma dievčina, my sme sa s ním stotožnili a poskytli jej priestor. Podobné nápady od ľudí radi uvítame aj v budúcnosti,“ hovorí Andrea a pozýva každého, komu je blízka vízia kpBUNTU a chce navrhnúť alebo pomôcť pripraviť nejaké podujatie.

Miroslava zároveň dodáva, že je vďačná aj darcom, ktorí im pravidelne prispievajú a fandia. „Odkedy existuje kpBUNT mám oveľa viac kontaktu s ľuďmi, spoznal som veľa nových a dúfam, že v budúcnosti bude na naše akcie chodiť čoraz viac ľudí. A raz možno niekoho inšpirujeme a vznikne nejaká sesterská bunka,“ hovorí Juraj.

„Vidíme, ako sa zhoršuje psychické zdravie ľudí. Vnímam to tak, že podobné priestory budú čoraz dôležitejšie,“ dopĺňa ho Miroslava. „Nie sme idealisti, nemyslíme si, že jeden náš komunitný priestor dokáže dosiahnuť nejaké výrazné celospoločenské zmeny, ale je dobré, aby existovali uzlové body, akési ohniská, ktoré pritiahnu ľudí, stotožnia sa s nejakými myšlienkami a potom sa o ne podelia s ďalšími. Z toho potom môžu vznikať veci, ktoré sa už nebudú týkať len jedného priestoru,“ dodáva Andrea.

(in)
foto: www.kpbunt.org