V Petržalke otvorili pre verejnosť bunker BS-9, bol súčasťou československého opevnenia

Bunker BS-9 neďaleko štvrte Nesto v bratislavskej Petržalke sprístupnili 19. septembra 2026 verejnosti po prvý raz. Symbolický dátum otvorenia pripomenul napäté septembrové dni roku 1938, ktoré predchádzali všeobecnej mobilizácii československej armády. Otvorenie bolo súčasťou akcie Svetlá nad bunkrami, ktorú pripravila organizácia Československá obec legionárska - Jednota Slovenska. Počas tohto dňa rozsvietili bunkre pri Bratislave.

Práve 19. september 1938 patril medzi významné dni krízy, ktorá vyvrcholila všeobecnou mobilizáciou československej armády. V čase rastúceho napätia okolo požiadaviek na odstúpenie československých pohraničných oblastí s nemeckým obyvateľstvom prišli britskí a francúzski vyslanci do Prahy s ultimátom, aby Československo odstúpilo Sudety. Situácia sa následne ďalej vyhrocovala a 23. septembra 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. V tento deň vstúpila Československá republika do brannej pohotovosti. Do zbrane napokon nastúpilo približne 1,3 milióna mužov.

Bunker BS-9, ktorý bol sprístupnený verejnosti, je súčasťou československého opevnenia budovaného v 30. rokoch 20. storočia. V Petržalke sa nachádzalo viacero podobných objektov, ktoré mali posilniť obranu strategického územia a umožniť vzájomnú podporu jednotlivých stanovíšť. Išlo o prvú líniu, ktorá bránila nepriateľom vstúpiť do mesta. Územie v tom čase vyzeralo výrazne inak ako dnes – nachádzali sa tam mokrade a podmáčané plochy a vojenské objekty boli umiestňované aj s ohľadom na predpokladané smery pohybu nepriateľa.

Samotný BS-9 vznikal postupne a jeho jednotlivé časti pochádzajú z rôznych etáp výstavby. Pôvodne mal byť na bunkri vybudovaný aj komín, aby navodzoval dojem, že ide o mýtny dom. Objekt bol vybavený guľometnými stanovišťami, ktoré umožňovali kryť priestor pred bunkrom a vytvárať krížovú paľbu s okolitými objektmi. Súčasťou obranného systému boli aj priekopy pred strieľňami. Tie okrem ochrany objektu pomáhali odvádzať vystrelené nábojnice a zabraňovali tomu, aby sa po prípadnom ostreľovaní pred strieľňami nahromadili trosky a znemožnili ďalšiu streľbu.

Prehliadka návštevníkom priblížila aj podmienky, aké mali vojaci v opevnení. V bunkri nebola elektrina ani tečúca voda a o výmenu vzduchu sa starala mechanická ventilácia. Pri streľbe vznikali splodiny a jedovatý dym, preto jeden z vojakov musel obsluhovať ventilátor, aby jedovatý vzduch odvádzal z bunkra von. Stávalo sa, že vojaci boli v bunkri s plynovými maskami. Objekt nebol určený na dlhodobé bývanie. V bunkri sa nenachádzali zásoby jedla. Jeho hlavnou funkciou bolo bojové nasadenie a ochrana priestoru.

​Organizácia Československá obec legionárska jednota Slovenska bunker zrekonštruovala a okrem prehliadky a výkladu bola k dispozícii aj expozícia. Návštevníci si 19. septembra 2026 mohli pozrieť uniformu československého vojaka z obdobia prvej republiky a dobovú výzbroj – medzi vystavenými predmetmi bola napríklad puška vz. 24, ľahký guľomet vz. 26, bodák vz. 24 či nemecký pechotný granát. Expozíciu dopĺňala aj pripomienka neznámeho vojaka. Organizátori chcú expozíciu postupne rozširovať tak, aby návšteva nebola iba prehliadkou historických predmetov, ale aj pohľadom na fungovanie opevnenia.

Prvé sprístupnenie zároveň ukázalo záujem verejnosti. Počas akcie Svetlá nad bunkrami objektom prešlo viac ako 146 návštevníkov. Organizátori využili otvorenie aj ako skúšku budúceho spôsobu sprevádzania a získavali spätnú väzbu, ktorá im má pomôcť pri ďalšom rozširovaní expozície.
Bunker nebude otvorený každý deň. Keďže ide o malý historický objekt, verejnosti sa má sprístupňovať najmä pri výročiach, spomienkových a tematických podujatiach. Po obnove tak BS-9 dostáva novú úlohu – namiesto bojového stanovišťa sa stáva miestom, ktoré návštevníkom približuje históriu československého opevnenia.

(sp)