Skúsený veterinár prezrádza: S akými problémami musíte rátať, keď sa rozhodnete pre konkrétnu rasu psíka?

Hovorím veterinárovi Martinovi Vavříkovi, že pes je dieťa, ktoré nevyrastie. „Mentálne nevyrastie, ale fyzicky zostarne,“ konštatuje. „A so starobou prichádzajú choroby. Presne ako u ľudí. Len s tým akoby mnohí ich majitelia ani nepočítali.“

Ako veterinár sa často zúčastňuje takéhoto dialógu: Máte krásne malé šteniatko, dajte si ho poistiť... Veď to bude stáť ako poistka za auto... Áno, ale jeho zdravotná starostlivosť vás môže vyjsť aj drahšie ako oprava auta... Ale, veď mu nič nie je...

Psa do rodiny si zväčša vyberáme podľa toho, či je priateľský k deťom, či je vhodný do bytu, ale aké má zdravotné vyhliadky, to nejak neriešime. „Často počúvam vetu ´Kedy mal na dedine nejaký pes problém so srdcom?´ No nemal, pretože prístup dedinčana k zvieraťu, ktoré prestalo plniť svoj účel, bol pragmatický. Sused – poľovník... Choroby psov neexistovali, lebo sa ich žiaden nedožil. Rovnako je to v prírode. Tam nemôže prežiť choré zviera, tam je len jeden mód - buď si zdravý alebo si mŕtvy. Neexistuje nič medzi tým,“ konštatuje Martin Vavřík a upozorňuje, že prístup mestského človeka je iný a ich domáce zvieratá žijú dlhšie ako v minulosti.

A rebríček ich najčastejších chorôb je veľmi podobný ľudskému. „Všetko, čo si viete predstaviť u človeka, môže mať aj vaše zvieratko. Od chorôb pohybového aparátu, cez onkologické a kardiovaskulárne ochorenia až po močové kamene, obezitu, cukrovku...“ Dodáva, že vysoko šľachtené plemená sú rizikovejšie, problémy majú často od veľmi mladého veku. „Platí, že klasický oriešok je zdravší, ale to neznamená, že aj ten raz nebude mať nejaké problémy.“ Niekoľko príkladov:

Jazvečík – Takmer isto bude mať problémy s chrbticou.

Kavaliera King Charles španiel - U nich je problémom číslo jeden srdcové zlyhávanie. Srdcový problém majú takmer všetci.

Francúzsky buldoček – Takmer každý bude mať problém s dýchaním. 

Šarpej – Kožný problém jeden za druhým. Zrejme najrizikovejšie plemeno z hľadiska zdravotného stavu.

Čivavy, yorkshirské teriéry – Treba sa im pravidelne starať o chrup, pretože inak im hrozí, že o zuby prídu pomerne rýchlo. A zlý chrup s paradentózou zase spôsobuje problémy so srdcom.

A čo mačky?

Akákoľvek hrčka, ktorú majiteľ objaví na jej tele, vyžaduje pozornosť veterinára, pretože keď už sa u mačky hrčka zjaví, je vysoké riziko, že je zhubná. Čím skôr prídete, tým lepšie. Situácia sa najlepšie rieši vtedy, keď ešte nenastali klinické obtiaže. Mačky majú často problém so zubami. Dokážu ho ale roky kamuflovať, pretože prestať jesť, znamená pre mačku smrť. „Keď mačka prestane jesť kvôli zubom, už ich má v dezolátnom stave,“ hovorí veterinár, ktorý odporúča preventívne prehliadky aj pre bytové mačky, ktorým nič nie je, raz za rok a pre staršie aj raz za pol roka.

Čas choroby príde na sto percent

Veľká časť majiteľov domácich miláčikoch vytesňuje fakt, že pokiaľ nedôjde k úrazu, každé jedno zvieratko bude raz musieť prejsť štádiom choroby alebo chorôb. „Ten čas príde a príde na sto percent,“ upozorňuje veterinár na skutočnosť, že staroba zvieratka trvá tretinu až štvrtinu života presne ako u ľudí. A táto tretina či štvrtina života znamená chronické a permanentné problémy.

„Majitelia zvierat sa pritom často správajú ako majiteľ auta, ktorý s ním len jazdí a potom je prekvapený, že sa pokazilo,“ pokračuje Martin Vavřík a zamýšľa sa nad paradoxom, že bežne nepremýšľame nad investíciou do auta, ale zaplatiť zdravotné poistenie pre milovaného člena domácnosti nám ani nenapadne.

Prevenciou sa mnohí tiež nezapodievame, zdravotný problém riešime často, až keď je neskoro a ešte pri tom máme aj pocit krivdy – prečo sa to stalo práve nám? Sme v panike – vyžadujeme rýchle a zaručené riešenie, ktoré neexistuje, alebo zostaneme v šoku z nákladov. Čo mám teraz robiť a kde mám na to vziať peniaze? Keď to investujem, viete mi garantovať výsledok? A veľakrát to končí obvinením veterinára z nedostatku lásky k ich zvieratku.

„Problém veterinárnej medicíny je, že na jednej strane sme vnímaní ako lekári, ľudia od nás očakávajú pomoc, na druhej, tej zákonnej, sme podnikatelia, klasické SZČO, ktorí poskytujú službu. Musíme si na seba zarobiť, zaplatiť nájom, prístroje, zariadenie... Lenže, keď idete do autoservisu, neuvažujete nad tým, že mechanik by mal milovať vašu pokazenú prevodovku. Od nás, hoci sme rovnakí podnikatelia ako on, to spoločnosť očakáva. My máme pracovať v prvom rade z lásky,“ konštatuje a vyvracia mýtus o tom, ako veterinári na vašich miláčikoch zarábajú. „Z hľadiska materiálnej úrovne sme na tom spomedzi vysoko kvalifikovaných profesií najhoršie. Nemôžeme sa porovnávať s lekármi, inžiniermi ani právnikmi. Najväčšiu časť našich príjmov venujeme medicínskej technike a vzdelávaniu. Kto z laickej verejnosti vníma, že taký ultrazvuk či RTG má cenu menšieho auta? A že naša služba je v najvyššej sadzbe DPH?“

Hovorím mu, že ich práca nikdy nebude klasická služba, keďže zachraňujú živé tvory. „Potom by mal byť ale systém iný. V Škandinávii, ak chcete vlastniť psa, musíte preukázať, že máte na to finančné zdroje aj mentálnu kapacitu. To zahŕňa aj schopnosť platiť komerčné zdravotné poistenie pre svoje zvieratko. Vo Švédsku má poistenie 90 % psov. Vo Veľkej Británii je poistených 30 - 40 % zvierat. Napríklad ultrazvukové vyšetrenie tu začína na cene asi 300 euro, u nás často aj 10x menej. Čiže robíme to skutočne z lásky, sme na tom finančne v strate. U nás tiež existuje možnosť poistenia, ale záujem je sotva do jedného percenta. Čakal som, že táto situácia sa bude postupne zlepšovať, ľudia si opodstatnenosť prevencie, včasnej diagnostiky a poistenia začnú uvedomovať, ale je to skôr naopak. Prevádzkujeme kliniku už 25 rokov a mám pocit, ze takéto zlé to ešte nebolo,“ dodáva Martin Vavřík.

Kedysi chcel robiť veterinára na dobytčej farme v Austrálii

Martin Vavřík je jeden z troch partnerov veterinárnej kliniky Pet.Vet na Starohájskej, ktorá v Petržalke funguje už 25 rokov.

Od detstva ho zaujímala živá príroda, a tak sa po maturite rozhodol pre veterinárnu medicínu. „Začiatkom 80-tych rokov sa tradovalo, že jedna z veľmi mála fakúlt, ktorú uznávajú aj ´na západe´ je brnianska veterina. Dodnes neviem, či to bola pravda, ale bol som rozhodnutý, že zo socialistického zriadenia ujdem, takže bolo rozhodnuté,“ spomína. „Predstavoval som si, že budem v austrálskom Queenslande, kde sú veľké farmy s dobytkom, robiť veterinárneho lekára.“

Revolúcia ho zastihla v poslednom ročníku, po skončení štúdia odišiel v roku 1992 do Austrálie. „Ten socialistický predpoklad tam bol úplne vysmiaty,“ spomína na tri roky, počas ktorých študoval angličtinu a popritom len stážoval na veterinárnych klinikách. „Anglosaská veterinárna medicína, to bolo diametrálne odlišné od toho, ako pripravovali nás. My sme mali byť tí, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť pre socialistický štát. Veterinárny lekár sa prioritne zameriaval na hospodárske zvieratá.“ A tak si nakúpil tony kníh, internet vtedy neexistoval, a dal sa na samoštúdium. „Všetci z našej generácie tak začínali.“

Po návrate zo zámoria pracoval niekoľko rokov v oblasti klinického vývoja liekov vo farmaceutickej firme, až potom sa vrátil k veterinárnej medicíne. V roku 2001 otvorili traja partneri, ktorí spolu vydržali dodnes, veterinárnu kliniku pri konskom športovom areáli. Je členom aj britskej Royal College of Veterinary surgeons, kde Martin Vavřík pôsobil niekoľko rokov. Dodnes sa zameriavajú najmä na psov a mačky. Pred 25 rokmi boli v Petržalke tri veterinárne pracoviská, v súčasnosti spôsobí v Bratislave niekoľko stoviek lekárov. „Dnes tretina veterinárnych lekárov, ktorí sa zaoberajú malými zvieratami, pôsobí v hlavnom meste!“ prekvapí informáciou Martin Vavřík a dodá, že kým kedysi bol veterinár zväčša mužská profesia, dnes je na 90-95 percent ženská.

Čo sa rokmi ešte zmenilo?

V druhej polovice 90-tych rokov prišiel boom malých zvierat. „Za socializmu sa hovorilo, že ´Pes do bytu nepatrí´,“ spomína veterinár a konštatuje, že je to čistý nezmysel. Psovi sa treba venovať, dať mu lásku, čas a pohyb. Je mu jedno, kde oddychuje (byt).

A viete, že francúzsky buldoček rovná sa mladý pár? Kým kedysi, najmä na dedinách v rodinných domoch, boli psy brané ako hospodárske zvieratá a museli plniť svoju funkciu, dnes sú to nielen priatelia, ale aj módne doplnky alebo náhrady dieťaťa. „Vnímam trend kabelkových psíkov alebo trend „baby face“ psíkov. Tie sú atraktívne pre mladé páry, ktoré ešte nechcú mať dieťa.“

Ďalej platí, že zvieratá sa „zmenšili“. V minulosti bolo viac ovčiarskych psov, labradorov, psov, ktorí mali viac ako 30 kíl, dnes prevažujú cca 10-kiloví. ν Pribudlo mačiek na úkor psov. Zrejme aj preto, že ľudia majú menej času. No zmenili sa aj klienti. Dnes už majú mnohí všetko načítané. Prídu na kliniku a čakajú len na potvrdenie ´svojej´ diagnózy a keď k tomu nedôjde, sú odhodlaní sa pre ňu aj pohádať.

(in)

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

Všetky práva vyhradené