Unikátne a krásne: Pán Jaroslav bezplatne školí tých, ktorí sa doma starajú o svojich blízkych

Zdroj: (in)

Jaroslav Servátka celé roky úplne bezplatne školí tých, ktorí sa doma starajú o svojich blízkych

Na terase na Fedinovej 6 v bratislavskej Petržalke sídli unikátne občianske združenie. Podobné na Slovensku nenájdete. Zakladateľ OZ Mosty pomoci Jaroslav Servátka tu úplne bezplatne školí tých, ktorí sa doma starajú o svojich blízkych. Pre neformálne opatrovateľky a opatrovateľov je jeho pomoc ako dar z neba.

„Skutočne od rodinných príslušníkov nechcete za prednášky ani euro?“ znie moja prvá otázka, keď vstúpim do priestorov združenia. „Áno, a ešte im ponúkneme aj čaj, kávu a koláčik, pretože vieme, aké náročné je opatrovať chorého alebo staršieho člena rodiny. Pomôžeme im zorientovať sa nielen v starostlivosti, ale ak potrebujú, požičiame im aj zdravotné pomôcky. Nechceme, aby v tom boli sami.“

Toto proseniorsky orientované občianske združenie v mnohom supluje úlohu štátu. Ako to zvláda? Tí, ktorí sa plánujú ako opatrovatelia živiť, zaplatia poplatok za akreditovaný kurz opatrovania. Pomáhajú aj granty alebo dotácie, napríklad aj do mestskej časti Petržalka alebo magistrátu. Združenie však funguje najmä vďaka neskutočnej obetavosti komunity, ktorú okolo seba vytvoril Jaroslav Servátka.

Nedocenení opatrovatelia

Jaroslav Servátka je diplomovaný zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje v Rakúsku. Tvrdí, že keby pracoval na Slovensku, fungovanie združenia, v ktorom je hlavným lektorom kurzov, by nebolo možné. Na stretnutie so mnou prichádza po nočnej, už stihol vyvenčiť svojho psieho priateľa Conora, po rozhovore so mnou si vraj štyri hodiny pospí a opäť funguje. Aj ako odborný poradca pre komoru opatrovateliek Slovenska. A navyše stíha ešte aj študovať na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Skôr, než stačím vyjadriť svoj obdiv, hovorí mi: „Poďte, ukážem vám to tu.“

Zdroj: (in)

OZ Mosty pomoci sídli na terase na Fedinovej 6 v Petržalke

Zasadačka, kde sa kurzy konajú, je vraj „nafukovacia“. Zmestí sa do nej 10, aj 12, aj 14 ľudí, nikoho neodmietnu, ale vždy je lepšie, ak sa na prednášku vopred ohlásite. Môžete prísť v rámci kurzu len na jednu, ale absolvovať aj všetky. A keď vám okolnosti neumožňujú dostať sa z domu, môžete sa pripojiť aj online. (Tie aktuálne nájdete na stránke mostypomoci.sk).

Zdroj: Archív J. S.

Opatrovateľky na kurze

Jaroslav Servátka mi práve ukazuje sklad s pomôckami - WC kreslo, zdvihák do vane, chodidlá, barle, podložné misy, vyvyšovač toalety... Netušila som, aké možnosti už dnes existujú... a vtedy začne Conor štekať. „Šteká na Dextera,“ reaguje s úsmevom pán Servátka a vedie ma do miestnosti, v ktorej na posteli leží... Dexter. „Toto je praktická učebňa a Dexter je naša cvičná ošetrovateľská figurína. Tu opatrovateľov učím, ako zdvíhať príbuzného, ako ho prebaľovať, ako umývať...“

Zdroj: (in)

Praktická učebňa s figurínou Dexter

A to nie je všetko, čo robí pre ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych. „V tejto malej miestnosti plánujem lymfatickú drenáž pre opatrovateľky. Budú sem môcť prísť a na chvíľu si oddýchnuť. Mám aj kyslíkový prístroj, sem dám kreslo, prídu na terapiu s hudbou a po nej budú vládať fungovať ďalej. Povolanie opatrovateľky je totiž fyzicky aj psychicky veľmi náročné a spoločnosť by ho mala viac oceňovať.“ Nielen z vlastnej skúsenosti vie, o čom hovorí. Jeho manželka je v petržalskom Centre MEMORY zdravotnou sestrou.

Zdroj: (in)

V združení požičiavajú aj zdravotné pomôcky

Nemáš požičať pomôcky?

„Robím niečo, čo ma napĺňa. Je to moje hobby. Trávim tu väčšinu času a keď niekto zavolá, že potrebuje pomôcku, prídem aj po nočnej,“ hovorí Jaroslav Servátka a vracia sa v spomienkach na začiatok. Od roku 1984 pracoval ako vojenský zdravotník, v sociálnych službách je od roku 1990. Podieľal sa aj na vzniku jedného z prvých súkromných zariadení na Slovensku. „Často za mnou chodili kamaráti: Nemáš požičať pomôcky? Vždy, keď som mohol, som pomohol,“ spomína.

V roku 2001 odišiel pracovať do zahraničia, ale prosby pokračovali. „Od roku 2004 som zamestnaný v Hainburgu v opatrovateľsko-ošetrovateľskom centre. Keď tam vyraďovali pomôcky, mohol som si ich zobrať. Mnohé boli v dobrom stave a tu ich toľko ľudí potrebovalo... Tak sa to začalo. Systémom: Kto potrebuje, vezme si.“

Zdroj: Archív J. S.

Praktické nácviky pre opatrovanie v domácnosti

Odvtedy sa veľa zmenilo. Pomôcky už nie sú z Rakúska, ale z dotácií, niekedy ich prinesú aj ľudia, ktorí ich už nepotrebujú. A požičovňa združenia je oficiálne registrovaná ako sociálna služba. Pomôcky naďalej požičiava bezplatne, žiada len symbolickú vratnú kauciu. „Ľudia ju obyčajne ani nechcú späť. Tie peniaze mám zase na to, aby sme ich vydezinfikovali a opravili.“ Pôžičky bývajú aj krátkodobé. Vozík, keď si niekto zlomí nohu, alebo keď s blízkym potrebujú zvládnuť napríklad pohreb. Niektorí si požičajú pomôcku na skúšku, skôr než oslovia poisťovňu, aby zistili, či ju ich príbuzný vôbec bude akceptovať. „Podobne rozdávajú aj inkontinenčný materiál spolu s radami, ako blízkeho presvedčiť, že mu uľahčia život.“

Prečo vzniklo združenie?

Ľudia za pánom Servátkom nechodili len kvôli pomôckam, ale aj s otázkami. Mám doma bezvládneho otca, mohol by si mi ukázať, ako ho polohovať, pomôcť s kúpaním, neviem si rady... „Tak som chodil. Kamarátom som rodičov dochoval....“

Zdroj: Archív J. S.

Opatrovateľky absolvujú aj kurz prvej pomoci v operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby

Náhoda chcela, že si raz s manželkou vypočul rozhovor dvoch opatrovateliek z kurzu. „Mal som pocit, že na opatrovanie starých ľudí nie sú dostatočne pripravené. Manželka mi hovorí: ´Však ty by si to vedel robiť. Prečo to nerobíš?´ A tak sme v marci 2015 založili Občianske združenie Mosty pomoci.“

Prenajali si malý priestor a on začal školiť opatrovateľky a opatrovateľov. Od prvého momentu až dodnes zostal verný myšlienke, že platiaci prispievajú na kurz neplatiacim. Kurzy sú dvojmesačné, niekedy príde 15 platiacich, niekedy len štyria, ale konajú sa vždy. „Ľudí najviac zaujíma starostlivosť o blízkych s demenciou, spôsob, ako s nimi komunikovať. A druhá najčastejšia téma sú náhle príhody, keď vášho príbuzného prepustia z nemocnice a vy zrazu neviete, ako sa oňho postarať,“ hovorí Jaroslav Servátka.

Zdroj: Archív J. S.

Jeho psychohygienou je partia petržalských psičkárov.

A tak sa tu popri príbuzných stretávajú aj opatrovateľky v rámci školení a preškolení a neraz sa tieto dve skupiny prirodzene prepoja. Na väčšine prednášok je lektorom on sám, ak potrebuje niekoho na inú tému, požiada známych a tí preňho lekciu spravia bezplatne. „Okrem toho, ja napríklad nie som manuálne zručný, ale keď poprosím brata, príde poopravovať, čo potrebujem. Ďalší kamaráti mi prišli pomôcť spraviť poriadok, zaplatili ľudí, ktorí vyniesli neporiadok. Môj niekdajší študent zas prišiel vymaľovať. Ďalšia známa dohodila manžela, ktorý položil podlahu. Alebo táto reklama. Prišiel pár seniorov, ktorí sa starajú o príbuzného. Pani, bývalá grafička, mi hovorí: ´Nikto o vás nevie, ja vám spravím grafický návrh. Mám kamaráta, ktorý vám to vyreže z fólií a ja vám to potom prídem nalepiť.´ A je to tu. Som skrátka obklopený úžasnými ľuďmi.“
Hovorím mu, že sa mu vracia to, čo sám dáva. „Ono to presne tak funguje, tá výmena energií, len my sme prestali dávať,“ dodáva.

Projekt Modrá skrinka

Jaroslav Servátka je aj autorom brožúry, ktorá by mala byť v každej rodine, kde sa nachádza osoba odkázaná na opatrovanie. V prípade krízovej situácie v nej lekár alebo zastupujúca opatrovateľka nájde všetky potrebné informácie na jednom mieste. Obsahuje aj správu pre externé zariadenie.

(in)