Úžasné: Trinásťročný Martin robí zvukára vlastnou technikou, na ktorú si sám zarobil
Zdroj: (in)
Martin Pavelek je "iba" ôsmak, no už pracuje ako zvukárŽiak ôsmeho ročníka základnej školy, Martin Pavelek, ozvučuje v DK Lúky v bratislavskej Petržalke hip-hopový muzikál pre študentov Povedz to nahlas!!! (Poškoláci). Vlastnou technikou, na ktorú si sám zarobil.
Prichádzam poldruha hodiny pred predstavením, ktoré dnes bude pre ZŠ Dudova a ZŠ Metodova. Martin už zapája desiatky svojich káblov a zároveň mi s pýchou ukazuje svoje „racky“. Bohužiaľ, je to ako hádzať perly sviniam. Pre mňa sú to jednoducho len kovové konštrukcie. Určite skrývajú nejaké zvukové zariadenia, ale to si predstavujem len ťažko. A že sa do nich napájajú „porty“? A on vlastní už sedem kusov? Ocením, až keď mi vysvetlí, že ide o bezdrôtové mikrofóny, každý v hodnote asi tisíc eur.
Predvádza mi svoj pult, ktorý si sám naprogramoval. Hovorí mi, ako má každú scénu predstavenia rozpísanú podľa mien a ukazuje dva pripojené laptopy... Vysvetľuje, ako sú „ťahané“ porty vo veľkých divadlách a ako ich „ťahá“ on a ja úprimne priznávam, že v odbornej diskusii s týmto 13-ročným chlapcom vôbec nestíham.
Divadelné predstavenie počúva
„K zvuku som sa dostal v divadle. Spievam od ôsmich rokov, začínal som v detskom programe Fidlivareška. Už tam ma začalo zaujímať, čo mi to vlastne zvukár dáva pod tričko,“ hovorí konečne ´ľudskou´ rečou. „Veľa spevákov a hercov si to na mne váži. Viem, čo potrebujú, keďže som často sám v ich koži.“
Martin je člen LUDUS-u a na Novej scéne ste ho mohli vidieť a počuť spievať sólo v muzikáli Oliver! v úlohe Charlieho Batesa, člena detského gangu Olivera Twista. „Kdekoľvek v divadle som sa ocitol, šiel som rovno za zvukárom. „Na Novej scéne som pri zvukárovi sedával vždy, keď som mal v predstavení voľno a učil sa od neho.“ Hovorím mu so smiechom, že on vlastne divadelné predstavenie počúva.
Tvrdí, že veľa sa naučil aj ako samouk. „Zvuk pre mňa nie je teória. Skúšam, skúšam, a skúšam.... Doma mám nahrávacie štúdio, na ktoré som si sám zarobil, a skúšam, čo moja technika dokáže.“ A potom to aplikuje v praxi napríklad aj na školských akciách.
Hovorím mu, že medzi spolužiakmi sa zrejme dosť vyníma. Zasmeje sa a prikývne. „Keď má pani učiteľka problém s technikou, povie: ´Martinko, musíš mi pomôcť, ja neviem zapnúť ten reprák. Zapojila som ho, ale nehrá.´ A ja vždy prídem a je to len nejaká maličkosť. Alebo... Veľa učiteľov má malé JBL reproduktory, ktoré majú basové reproduktory na každej strane a keď ich položia na ne, basy búchajú do stola. Vtedy pani učiteľke hovorím, musíte to otočiť, lebo to nebude dobre hrať a pokazí sa vám to.“ Správne predpokladám, že spolužiaci mu, podobne ako ja, veľmi nerozumejú. „Áno,“ pripúšťa. „Na minulej škole som ani nemal kamaráta. Ja nie som hráč, nemám stiahnutú na mobile ani jednu hru. A o zvuku sa s rovesníkmi neporozprávam. To sme možno dvaja v tomto veku na Slovensku. A možno som jediný. Mám ale kamarátov v brandži a v divadle. Mám napríklad kamaráta, ktorý zvučí slovenské seriály.“
Pýtam sa, koľko má rokov. „Päťdesiat,“ reaguje. „A to je tvoj kamarát?“ smejem sa. „Ja mám väčšinou takých starších kamarátov,“ smeje sa aj Martin a už je zase v téme a vysvetľuje mi, aký je rozdiel medzi filmovým, divadelným alebo koncertným zvukárom.
Dobre si DJ-oval!
V študentskom projekte Povedz to nahlas!!! (Poškoláci) je Martin taký muž v pozadí. Málokto ho eviduje, ale keby nebolo jeho a jeho techniky, predstavenie by nebolo počuť alebo by boli všetci herci po skončení bez hlasiviek.
FOTOGALÉRIA:
„Pravda je, že keď je zvuk dobrý, nikto ho neeviduje, ale keď nie je, všetci hádžu vinu na zvukára,“ smeje sa a pokračuje: „Občas mi decká povedia: Dobre si DJ-oval! Vtedy sa smejem. Veľa ľudí si myslí, že zvukár rovná sa DJ. Ale to nie je pravda. DJ napríklad nevie hrať bez zvukára. Na veľkých koncertoch je zvukár stále potrebný, lebo DJ-i sú schopní odpáliť reproduktory napríklad, keď pustia silné basy.“
Pokiaľ ide o budúcnosť, má jasno
Predstavenie sa skončilo, deti zo škôl sa idú do vestibulu fotiť a zhovárať s hercami a Martina čakajú dve hodiny balenia techniky. „Ty vlastne prevláčaš z miesta na miesto kufre s vecami, hovorím mu. „Racky“ opraví ma, „dokopy asi sto kíl.“
Určite sa mi nečudujete, že keď s Martinom hovorím, mám tendencie mu vykať. Vediem totiž dialóg ako s bystrým, aktívnym, zhovorčivým a sebavedomým mladým dospelým. A Martin ním istým spôsobom aj je. Už dnes zvučí aj ďalšie študentské predstavenie, mixuje filmové zvuky pre filmy stredoškolákov, doma v nahrávacom štúdiu vyrába úvodné divadelné ´voice overy´.
Aj pokiaľ ide o budúcnosť, má na svoj vek vzácne jasno. „Stredná škola zameraná na zvuk neexistuje, ale chcel by som ísť na SPŠE Hálovu. Tam majú odbor multimédia, tam sa teším, že ma nechajú robiť, čo ma baví. So súčasnými maturantmi som cez leto robil filmy a zvukára priamo na pľaci,“ hovorí. „Nechcem sa ale zamerať len na zvuk alebo len na herectvo, ktoré mám rád. Bavia ma obe. Mám plán. Všetci vieme, že herci nemajú stále zákazky, raz majú, raz nie. Ale ozvučovať môžem stále, lebo sa hrá stále. Keď nebudem mať robotu ako herec, budem mať robotu ako zvukár.“
„Výchovný“ hip-hopový muzikál
Predstavenie Povedz to nahlas!!! (Poškoláci) o piatich študentoch, ktorí zostali za trest po škole, malo v DK Lúky len za november sedem repríz. Určené je pre deti a študentov od 10 do 17 rokov.
Cez príbeh, v podstate podprahovo, mladí diváci vnímajú, o čom je empatia a tolerancia a že ich spolužiaci môžu mať aj druhú tvár, ktorú pred svetom ukrývajú. Čo robí tento projekt výnimočný, je hudba a texty Daniela Murgaša. Tvorcovia vsadili na hip-hop a rap, chytľavé texty s hudbou, ktorá mladých baví, a tak zmenili nezáživný výchovno-vzdelávací program na zážitok.
(in)