Krvavá líška z Petržalky: Trampská osada zhorela do tla, no žije v spomienkach

V petržalských lesoch, tam, kde sa kedysi dalo na víkend utiecť pred ruchom mesta, stála malá trampská osada s drsným, no poetickým menom – Krvavá líška, v trampskom označení T.O. Bloody Fox. Bola miestom, kde sa stretávali priatelia, kde horel oheň, zneli piesne a vládol pokoj lesa. Dnes už z nej nezostalo nič – len spomienky a spálenisko.

Tramping, ako osobité hnutie mladých ľudí, vznikol v Československu už v 20. rokoch minulého storočia. Miešal romantiku Divokého západu, túžbu po slobode a kamarátstvo. Mladí trampi si stavali vlastné búdy, nazývali sa prezývkami, organizovali vandre a žili podľa svojich nepísaných zákonov – čestne, s úctou k prírode a k sebe navzájom.

Každá skupina mala svoju trampskú osadu (T.O.) – malé spoločenstvo s menom, vlajkou a vlastným miestom v prírode, ktorému hovorili flek. Na čele osady stál šerif, no dôležitejšie než funkcie bolo kamarátstvo. Aj Petržalka, hoci dnes známa najmä panelákmi, mala kedysi svoje trampské kúty. V lužných lesoch, pri ramenách Dunaja, vyrastali búdy, kde sa večer rozliehala hudba gitár a smiech kamarátov.

Slobodné srdce na okraji mesta

Medzi petržalskými osadami vynikala práve T.O. Bloody Fox – Krvavá líška. Bola domovom malej skupiny trampov, ktorí si s chuťou budovali svoju chalúpku, zveľaďovali okolie a prijímali na flek každého, kto zdieľal ich hodnoty. Na čele osady stál šerif Bill, medzi trampmi známy ako kamarát s dobrým srdcom a silným zmyslom pre poriadok. Práve on 20. marca 2019 priniesol správu, ktorá všetkých zdrvila – osadná chalupa vyhorela.

O tragickej udalosti zanechal svedectvo tramp prezývaný Negro z osady Kalimantan, ktorý o nej napísal dojímavý článok. Z jeho slov cítiť bolesť aj hnev: „Ešte popoludní sme s Billom plánovali víkendový vander na osadnú chalupu. O pár hodín neskôr mi oznámil, že osada pravdepodobne zhorela. Z celého srdca som veril, že je to klamná správa… Vo večerných hodinách ale dorazila overená správa – najhoršia, aká môže pre trampa byť.“ Keď sa osadníci vybrali na miesto, našli len zhorenisko: „Po chalupe zostala len diera v zemi. Totálna spúšť – chalúpka zhorela do tla!“

Dedičstvo petržalských trampov

Dodnes nie je jasné, čo presne požiar spôsobilo. Mohla to byť náhoda, no mnohí trampi veria, že išlo o úmysel. Negro to vo svojom texte napísal otvorene: „Na takom krásnom Slovensku sa nájde vždy pár sviniarov, čo ničia tvrdú a poctivú prácu trampov.“

Tramping ako spôsob života síce prešiel skúškou času, no jeho duch zostal rovnaký – sloboda, kamarátstvo a úcta k prírode. Mnohí dnešní trampi sa na staré fleky stále vracajú, aj keď už tam nestojí chalúpka. „Aj naďalej budem navštevovať tento krásny flek. Len už nebudem mať na staré kolená kde hlavu zložiť,“ napísal Negro.

Krvavá líška bola jednou z mnohých trampských osád, ktoré kedysi oživovali brehy Dunaja a lužné lesy okolo Petržalky. Dnes po nich často zostali len spomienky, mená vyrezané do stromov či ohniská zarastené trávou.

No tramping v Petržalke nezanikol – žije v srdciach tých, ktorí si ešte pamätajú piesne pri ohni, vôňu dymu a tiché kamarátstvo pod hviezdami. (mč)
Zdroj foto: Bill šerif T.O. Bloody Fox