História: Pred 200 rokmi bol pri Prešporku sprevádzkovaný Karolínin most

Zdroj: Archív Mateja Čapa

Pohľad na Karolinin most s novovybudovanou kaviarňou Au Café v pozadí

So stavbou Karolíninho mosta sa začalo 8. augusta 1825 poniže lietajúceho mosta. Most bol dokončený a uvedený do prevádzky 2. septembra 1825. Verejnosti slúžil 65 rokov.

Územie, na ktorom sa nachádza dnešná Bratislava, malo odpradávna strategický význam. Dôležitú úlohu zohrávala rieka Dunaj a s ňou spojená snaha o prepojenie oboch jej brehov. V staroveku a stredoveku umožňovali prechod cez Dunaj brody a loďkové prievozy. Mosty pri Prešporku, prvýkrát písomne doložené v 70. rokoch 13. storočia, nemali pre každoročne hroziace povodne dlhé trvanie. Keď Dunaj zamrzol, mosty nahrádzal ľad. Po tom, čo sa Prešporok v roku 1563 stal korunovačným mestom Uhorska, korunovácie uhorských panovníkov sa stali hlavným impulzom pre stavbu drevených pontónových mostov z pospájaných lodiek, na ktorých bola uložená drevená vozovka. Stavali sa na náklady štátu a po korunovácii boli odstránené.

Od roku 1676 sa pri Prešporku začal používať kyvadlový most, ktorý sa stal známym ako lietajúci most. V septembri 1825 cisár František I. do Prešporka zvolal uhorský snem spojený s korunováciou jeho štvrtej manželky cisárovnej Karolíny Augusty za uhorskú kráľovnú. Na uľahčenie prepojenia oboch dunajských brehov František I. nariadil postaviť veľký pontónový most. S jeho stavbou sa začalo 8. augusta poniže lietajúceho mosta. Most bol dokončený a uvedený do prevádzky 2. septembra. Ako sa dozvedáme z dobových novín Preßburger Zeitung, uložený bol na 32 loďkách, mal dĺžku 148 siah (1 siaha = 6 stôp, t. j. 189,6 cm), šírku 24 stôp (1 stopa = 31,6 cm) a dvojitú vozovku. Nadšenie z nového mosta malo za následok čulú premávku zo strany všetkých vrstiev miestneho obyvateľstva. Za vernosť a oddanosť, ktoré Prešporok vždy, obzvlášť v roku 1809 počas francúzsko-rakúskej vojny, preukazoval cisárskemu domu, sa František I. rozhodol pontónový most mestu darovať. Prešporský magistrát požiadal o povolenie pomenovať most na pamiatku korunovácie Karolíny Augusty jej menom, k čomu došlo 26. decembra.

Zdroj: Archív Mateja Čapa

Uprostred mosta sa nachádzala drevená kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého, ochrancu cestujúcich prechádzajúcich cez mosty. V súčasnosti je socha umiestnená v kaplnke pri Kostole Povýšenie svätého Kríža na Daliborovom námestí v Petržalke.

Slávnostné odovzdanie Karolíninho mosta, ktorý nahradil lietajúci most, sa konalo 29. decembra. Aby sa umožnila plavba lodiam, most bolo možné v prostriedku otvoriť. Tento manéver bol oznamovaný signálnym zariadením, červeno-bielo-červeným košom, vyťahovaným na vysoký stĺp. Za otvorenie mosta sa vyberal poplatok. Na mestskom brehu sa napravo od vstupu na most nachádzala budova tzv. kotevnej stráže. V nej striedavo štyria muži sledovali, či sa po Dunaji neplavia veľké predmety, ako brvná či stromy, ktoré zachytávali pomocou rýchlych člnov s cieľom predísť poškodeniu mosta. Na zimu most rozoberali, aby ho nepoškodil ľadochod. Počas cholerovej epidémie v roku 1831 bol Karolínin most uzavretý, aby sa zabránilo šíreniu choroby

Karolínin most zohral v dejinách Prešporka dôležitú úlohu. Zabezpečenie stáleho spojenia s pravým brehom Dunaja veľmi napomohlo rozvoju tunajšieho nábrežia. Vyššia návštevnosť ostrova Mostná niva, na ktorom sa nachádzal Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa), viedla v roku 1827 k založeniu kaviarne Au Café. Nasledujúci rok bolo založené letné divadlo, tzv. Aréna. Do neďalekého Elýzia sa presunula časť lodných mlynov. Dňa 30. decembra 1890 bol slávnostne otvorený Most Františka Jozefa a Karolínin most stratil svoje opodstatnenie. Výhodná poloha Karolíninho mosta však nezostala nevyužitá ani po jeho demontovaní. Na úseku, na ktorom sa nachádzal, začali onedlho premávať parníky, pre ktoré sa spolu s ďalšími loďami zabezpečujúcimi prepravu medzi oboma dunajskými brehmi, vžil názov „propeler“. V súčasnosti nám tento niekdajší symbol mesta pripomínajú len opustené kryté nástupiská na oboch brehoch Dunaja.

Mgr. Matej Čapo, PhD.