Úžasný príbeh: Kľúče živia už tretiu generáciu jednej petržalskej rodiny

„Kľúčovú službu otvoril v roku 1994 môj dedo, v roku 2012 ju prevzal môj tatko a teraz ju vediem ja,“ hovorí Petržalčan Peter Szeberényi. V prevádzke na Mlynarovičovej sa za 31 rokov vystriedali tri generácie jednej rodiny. To sa v Petržalke často nevidí!

Malá prevádzka ma pôvodne upútala recenziami na internete. „Majiteľ mi venoval veľa času, len aby mi mohol vyrobiť kľúč v hodnote 2,50 eura. Pritom mi mohol po piatich minútach povedať, že nemá. Takýto úžasný prístup k zákazníkovi je málokedy vidieť,“ vravela jedna z mnohých pochvalných recenzií. „Keď ten pán urobí jeden autokľúč na počkanie a ďalšie dva, každý iný, boli do hodinky hotové, tak je to profesionál,“ napísal zákazník v ďalšej. „Taká stará škola s najmodernejšou technikou a vedomosťami.“

Kľúčová služba KLOTO je pritom maličký obchodík len s dvoma zamestnancami. Od svojho vzniku nezmenila ani miesto, ani veľkosť. „Viac ako do imidžu predajne investujeme do strojov,“ usmeje sa Peter Szeberényi. Nemám, samozrejme, poňatia, do akých, takže si rada nechám vysvetliť, že aj „svet kľúčov“ ovplyvňujú nové technológie a vďaka drahým strojom a softvérovému vybaveniu sú dnes zámočníci schopní vyriešiť aj to, keď stratíte všetky kľúče od auta. Priamo na mieste auto otvoriť, vyrezať nový kľúč aj nakódovať nový imobilizér s diaľkovým ovládaním. Alebo spôsobiť veľkú radosť človeku, ktorý príde s požiadavkou nakódovať nový autokľúč, lebo mu nefunguje diaľkové ovládanie, a zámočníci zistia, že problém je len v nekvalitnej baterke.

„Vždy sa dá nájsť riešenie, ide len o to, čo je ochotný podstúpiť zákazník, - pretože niekomu ide o čas a inému o peniaze - a čo je ochotný podstúpiť zámočník,“ konštatuje Peter Szeberényi.

Osobný prístup výhodou

Autokľúče, ich kódovanie a opravy, rovnako ako opravy či zjednocovanie autozámkov a „spínačiek“... to dnes tvorí asi 30 percent zákaziek a venuje sa mu najmä Peter Szeberényi. Gro je však stále štandardný zámočnícky tovar – kľúče, vložky, zámky, kovania, zároveň so službou núdzového otvárania dverí, na ktoré sa špecializuje Dušan Pylypov. Šokuje ma, keď prezradí, že denne tu zákazníkom vyrobia desiatky až stovky bežných kľúčov – potrebujú ich školy, firmy, nemocnice aj bežná verejnosť. „Napriek tomu, že mnoho tovaru si už dnes viete kúpiť aj na internete, ľudia za nami naďalej chodia a kupujú to aj od nás, pretože im vieme na mieste ponúknuť aj výrobu ďalších kľúčov, alebo chcú napríklad dve vložky na jeden kľúč v rámci domu, aby nemuseli mať dva kľúče,“ hovorí Peter Szeberényi a vysvetľuje mi, že majú aj vlastné profily rakúskych vložiek, ktoré sú jedinečné len pre ich prevádzku, teda nedajú sa spraviť nikde inde len u nich. Ak aj stratíte kľúče, netreba hneď meniť vložku, stačí pôvodnú „preskladať“ na nové kľúče.

Osobný prístup a rada šetria aj financie. Napríklad vtedy, keď zámočník vysvetľuje zákazníkovi, že je zbytočné, aby si na bežné dvere svojej drevenej chaty dával vložku 4. triedy bezpečnosti. „To je ako sťahovať kvalitné 4K video do televízie, ktoré prehráva len Full HD. Ja sám mám „trojky“ vložky, lebo mám „trojky“ dvere. Keď to poviem zákazníkovi, väčšinou ho presvedčím.“ „Že obuvníkove deti chodia bosé teda u vás neplatí?“ pýtam sa. „No,“ zasmeje sa. „Náš domáci schránkový zámok dlho drhol, potom sa zasekol úplne, dva týždne sme nevyberali poštu... Potom mi manželka hovorí: Už by si to mohol vymeniť. Alebo kolegovi sa už dva mesiace chystám prerobiť pevný kľúč od jeho auta do ´vyskakovačky´.“

Aj sa zabavia

Peter Szeberényi spomína prípad zákazníka, ktorý chodil po celej Bratislave, až sa dostal k nim. „Nikto mu nevedel spraviť náhradný autokľúč. Po dlhšom hľadaní správneho polotovaru sa ho pýtam, či nám to auto radšej nedovezie a on, že by to bolo komplikované, keďže je to štartér na loď... Napokon sme mu ale kľúč spravili. Stál ho desať eur. Alebo prišla pani z firmy, v ktorej nakúpili skrinky a potrebovali k nim spraviť 180 kľúčov. Boli sme tretia kľúčová služba, ktorú vyskúšala. Na skúšku sme jeden kľúč vyrezali, a keď nám potvrdila, že funguje, týždeň sme zháňali polotovary, lebo tých schránkových kľúčov toľko nemáme, ale dali sme to.“

Pobaví ma, keď hovorí, že aj kľúčová služba má výrobky, ktoré majú v istom období svoju sezónu. „Teraz je dovolenkové obdobie, takže pribúda zákazníkov, ktorí ´okúpali´ svoje autokľúče v mori alebo ich tam stratili. Počítam, že v najbližších týždňoch budeme mať sezónu autokľúčov,“ smeje sa. V septembri, októbri zas prichádzajú zamestnanci škôl, potrebujú kľúče do skriniek, vložky na jeden kľúč, pred zimou zase ľudia zisťujú, že stratili kľúče od strešných nosičov a na jar sa viac predávajú bicyklové lankové zámky, pretože buď ich zákazníci majú, ale nemajú k nim kľúče alebo majú kľúče a nevedia nájsť zámok.

Kurióznych situácií zažili tiež dosť. „Príde zákazník a pýta sa: Robíte tu aj kľúče? Čo mám vtedy povedať? Nie, som zberateľ?“

Najzaujímavejšie kódovanie kľúčov, na aké si spomína, sa týkalo ukradnutého Mercedesu vo Švédsku. „Našli ho na Slovensku, bol odstavený v Pezinku na policajnej stanici. Pán, ktorý si poň prišiel, hľadal niekoho, kde by mu spravili kľúč. Dohodli sme sa, že auto k nám privezie, spravili sme mu kľúč a mohol odísť autom domov.“

Traja Petrovia

„Kľúčová služba funguje na Mlynarovičovej od januára 1994, ja som sa narodil v decembri 1994, takže je staršia o necelý rok,“ usmeje sa Peter Szeberényi a ukazuje mi fotografiu svojho deda, Petra Tótha, a za ním prvý panel, na ktorom bolo sotva 20-30 kľúčov. Pýtam sa, či bol dedo vyučený zámočník. „Nie. Robil technika na polícii a raz dostal nápad. Videl, že je voľný priestor v dome, v ktorom býval a moja babka v ňom býva dodnes, a povedal si, že ide robiť kľúče. Mňa sa tiež veľa ľudí pýta, či som vyučený. Nie som. Mám vyštudovanú Ekonomickú univerzitu tu na Dolnozemskej a kým som neprebral kľúčovú službu po tatkovi, venoval som sa šesť rokov účtovníctvu,“ hovorí. Spomína, že počas základnej školy, aj počas štúdia na Gymnáziu na Pankúchovej, chodieval rovno zo školy za dedom a pomáhal mu. „Niektoré profily som poznal už ako 12-ročný. Otočil som kľúč a hneď som vedel, v ktorej krabičke ho treba hľadať.“

Keď jeho dedo v roku 2012 ochorel, prevzal prevádzku zať - Peter Szeberényi starší. „Tatko robil klimatizácie, bol manuálne zručný, takže mu nerobilo problém preorientovať sa. Bol to práve on, kto rozbehol vo väčšom výrobu, kódovanie a opravy autokľúčov. Niektoré stroje, ktoré vtedy nakúpil, používam doteraz!“

Chvíľu v kľúčovej službe pracovali všetci traja a vzájomne sa od seba učili. „Ja, začínajúci vysokoškolák, ako brigádnik. Môj život sa odohrával v Petržalke. Veď z domu v Ovsišti som mal pätnásť minút pešo do školy, aj do obchodu. Robil som len taký trojuholník.“ Keď sa v roku 2022 jeho rodičia rozhodli odsťahovať z Bratislavy, naskytla sa otázka, čo s prevádzkou. Rozhodnutie prebrať ju a opustiť účtovnícku firmu, kde pracoval, Peter Szeberényi neoľutoval.

„Bral som to tak, že idem robiť na seba. V robote som mal dobré meno, ale stále som bol len meno v jednej firme. Dodnes síce občas pomáham manželke s účtovníctvom, ale bavia ma aj „tieto skladačky“, autokľúče a elektronika, nové profily, techniky... Veľakrát to po večeroch študujem. Aj tatko mi často hovorí, že som v oblasti autokľúčov ďalej ako kedy si on vôbec predstavoval. On napríklad neriešil situácie zákazníkov, keď boli všetky kľúče stratené. My sme sa do toho pustili.“ „Dedo by bol pyšný,“ hovorím mu. „Asi áno, mladý, dravý, sem-tam blbý,“ zasmeje sa a prizná aj chyby, na ktorých sa poučil.

(in)