V Petržalke máme skutočnú raritu - systém vojenských bunkrov z čias prvej Československej republiky

Zdroj: OZ Múzeum petržalského opevnenia
Roky sa o ne starajú len dobrovoľníci alebo sa o ne nestará nik, hoci vlastníka majú. Pritom Bratislava je jediným hlavným mestom Európy s tak zachovaným pevnostným systémom. Napriek tomu je jedným z troch hlavných miest Európy, kde nie je Národné vojenské múzeum.
Toto sú slová Martina Kubalu, predsedu OZ Múzeum petržalského opevnenia a osobnosti Petržalky 2023. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi opravujú od roku 2011 bunker B-S-4. Počas posledných povodní v septembri 2024 týždeň strávili na streche zaplaveného bunkra a odčerpávali priesaky.
Spoločne s predsedom OZ Bratislava a jej Premeny a tvorcom rovnomenných kníh Ľubomírom Deákom v rokoch 2023/2024 vytvorili 18-minútový dokument s názvom PETRŽALSKÉ BUNKRE B-S 1 až B-S 15, v ktorom komplexne spracovali celú líniu ktorá niesla názov Petržalské predmostie. Pozostávala z rôznych typov bunkrov, pričom niektoré sú v rámci Československa unikátom. Aktuálne ho nájdete aj na youtube. Vybrali sme z neho zopár zaujímavostí.
B-S-1 “Štěrkoviště“
Nachádza sa neďaleko brehu Dunaja, názov dostal podľa štrkových brehov rieky. Ide o samostatný pechotný zrub prvej triedy odolnosti postavený v roku 1936. Je pomerne ľahko prístupný cyklotrasou, ktorá vedie lesom popri bývalej pohraničiarskej ceste zvanej Signálka. Ako aj ďalšie bunkre v Pečnianskom lese je v súkromnom vlastníctve bez známky údržby či starostlivosti.
B-S-2 “Mulda”
Betónovaný bol v decembri 1936. Mulda označuje koryto mŕtveho ramena Dunaja. V minulosti tu z iniciatívy dobrovoľníkov vzniklo múzeum pojednávajúce o studenej vojne a pohraničnej stráži. Múzeum zaniklo po povodniach v roku 2013.
B-S-3 „Paseka“
Nachádzal sa v lese, vybudovaný bol v januári 1937. Podobne ako v B-S-2 bola aj v B-S-3 21-členná posádka, mal aj rovnakú výzbroj. Nešlo však o identické objekty. V celom Československu neboli postavené dva rovnaké a aj tieto sa líšia dispozičných riešením a iným uhlom osi hlavných zbraní. Úlohou trojky ako každého objektu v línii bolo chrániť svojou paľbou susedné objekty.
B-S-4 “Lány”
Pri vychádzaní z Pečnianskeho lesa sa cez starého dunajské rameno dostaneme k bunkru B-S-4. Ten dostal svoje meno podľa lánov polí, ktoré viedli až k Viedenskej ceste. Vznikol za sedem dní v januári 1937 a bol vybudovaný v 2. triede odolnosti. Nachádzal sa na okraji lesa, bol teda viac ohrozený. Strop mal hrúbku 200cm a čelná stena až 220 cm. Posádku tvorilo 27 mužov. Hlavnú výzbroj štvorky tvorilo guľometné dvojča, na ľavej strane však pribudol protitankový kanón. Všetky zbrane, prekážky a vybavenie sú môžete v tomto bunkri aj naživo pozrieť.

B-S-4: Od okraja lesa už nadväzovali na protipechotnú prekážku prekážky protitankové. Mali zabrániť prejazdu tankov a obrnených vozidiel Ostnaté drôty boli teda doplnené o železobetónové a železné ježky. V celej Petržalke ich bolo spolu vyše 8-tisíc. Šírka takejto prekážky bola 11 metrov a v tejto forme sa tiahla otvoreným terénom takmer okolo celej Petržalky.

Bunker B-S-4 dnes.

Bunker B-S-4.

Bunker B-S-4.
B-S-5a,5b “Vídeň I a II” - zničené
Boli zabudované do násypu Viedenskej cesty. Boli súčasťou prvej staršej obrannej línie Petržalky budovanej v roku 1933-1935.
B-S-6 “Vrba”
Vybudovaný v roku 1935. Stojí pri zjazde z diaľnice D2 na Bratskú ulicu. Disponoval dvoma ťažkými guľometmi. V interiéri mal aj jednoduchý záchod a studňu. Viac sa môžete dozvedieť pri osobnej návšteve, nakoľko je v ňom ako v jedinom starom objekte zriadené múzeum. Do pôvodného stavu ho opravuje partia dobrovoľníkov z OZ B-S-6 Vrba.
B-S-7 “Cvičiště”
Názov dostal podľa využívania lokality, ktorá dodnes nesie pomenovanie Vojenský dvor. Ide o prvý objekt na pravom brehu Dunaja vybetónovaný koncom októbra 1933. Posádku tvorilo 6 mužov s dvoma ťažkými guľometmi.
B-S-8 “Hřbitov” – najväčší
Pred starým vojenským cintorínom z 1. svetovej vojny bol v marci 1937 postavený B-S-8. Po oboch stranách mal otvorené polia, v oboch streleckých miestnostiach mal okrem dvojguľometov aj kanóny. O bunker sa stará od roku 2009 OZ Zachráňme petržalské bunkre. V bunkri je zriadené múzeum.

Bunker B-S-8.

Bunker B-S-8.
B-S-9 “Kittsee”
Nachádza sa neďaleko Kopčianskej ulice. Stojí tesne vedľa cesty, ktorá vedia do Kittsee. Bol postavený ako druhý bunker v Petržalke v novembri 1933. rovnako ako B-S-7 má len jednu miestnosť s troma strieľňami.
Na streche bunkra bol postavený malý drevený domček fungujúci ako strážnica a zároveň ako maskovanie. B-S-9, patrí spolu s B-S-4, 7 a 8 do vlastníctva Vojenského historického ústavu. Sú to jediné objekty, ktoré si štát ponechal.
B-S-10 “Tři hranice”
V poli za železničnou traťou, v tesnej blízkosti diaľnice D2 sa nachádza najväčší zo starých objektov. Pochádza z rokov 1934-35. Názov získal podľa stretu štátnych hraníc Českolovenska, Rakúska a Maďarska, ktoré sa pred vojnou nachádzalo práve tu. Bunker je v súkromnom vlastníctve, od roku 2017 ho opravovalo pár dobrovoľníkov, koncom septembra 2023 ho symbolicky kolaudovali a ponúkli možnosť prenajať si ho na noc. Bohužiaľ, už o rok im trikrát za sebou vykradli kontajner, ktorý bunker zásobuje solárnou energiou. Zostali bez vody a elektriny. „Plánujeme ho na jar znova ´spojazdniť´ a poriadne zabezpečiť,“ povedal nám jeden z dobrovoľníkov Martin Kleibl.
FOTOGALÉRIA (bunker B-S-10 Tři hranice):
B-S-11 “Janík” - zničený
Stál v mieste dnešnej autobusovej zastávky na Lietavskej ulici. Musel ustúpiť výstavbe sídliska.
B-S-12 “Oroszvár” - zničený
Objekt z roku 1933 stál v blízkosti Chorvátskeho ramena pri starej ceste na Rusovce (po maďarsky Oroszvár). Stál na dnešnej Betliarskej ulici v mieste križovatky, resp. odbočky k nemocnici Antolská.
B-S-13 “Stoh”
Za poliklinikou Procare, v tesnej blízkosti mosta cez Chorvátske rameno sa nachádza ďalší pechotný ´srub´. Tento je z marca 1937. Bunker bol za socializmu armádou opustený ako jeden z prvých, keď po premostení Chorvátskeho ramena stratil možnosť výstrelu. „Jeho zostávajúce vybavenie putovalo do pevnostného múzea v Darkovičkách. To sa žiaľ o vybavení ostatných bunkrov v Petržalke nedá povedať. Po opustení armádou boli postupne rozkradnuté a dnes môžeme ich vybavenie obdivovať v súkromných zbierkach a múzeách v zahraničí,“ hovorí v dokumente Martin Kubala.
B-S-14 “Duna”
Z roku 1934. Nachádza sa už za hrádzou v záplavovej zóne a je v súkromnom vlastníctve.
B-S-15 “Ostrov”
Uzatvára líniu opevnenia. Jediný jednopodlažný ťažký objekt v Petržalke bol vybetónovaný vo februári 1937. Nachádzal sa na ostrove vytvorenom dunajským ramenom, ktoré bolo sčasti zasypané kvôli prístupu. Mal protitankový kanón spriahnutý s ťažkým guľometom, ktorý mal výstrel priamo na Dunaj proti prípadnému úderu flotily z Maďarska. Vpravo mal ťažký guľomet umiestnený v kupole podobne ako B-S-13. Po súhlase majiteľa bola z tohto objektu v roku 2018 vybúraná strieľňa pre pôvodný protitankový kanón – posledná v Petržalke. Bola prevezená a zabudovaná do objektu B-S-4, kde ju dnes môžeme vidieť spolu s pôvodným protitankovým kanónom – jediným exemplárom na Slovensku.
Čo označujú názvy bunkrov, napríklad B-S-15?
B je Bratislava. S je srub. Termín „srub“ pochádza z 15. storočia, označovalo sa ním opevnené drevozemné postavenie v období husitských vojen. Za týmto označením nasledoval krycí názov objektu, ktorými posádky jednotlivé bunkre nazývali. Vždy vychádzali z charakteristického alebo krajinného prvku v okolí.
Číslo určovalo jeho poradie v línii. Prvé pevnostné objekty vznikli už medzi rokmi 1933-1935. Do jesene 1938 bolo petržalské opevnenie kompletne stavebne dokončené.
Upravený a krátený text: Martin Kubala