Úžasná premena: Pod rukami petržalského čalúnnika Michala Bihariho sa mení starý nábytok na nádherné kúsky

„Keď nás majster videl sedieť na laketníku, alebo ešte horšie, na hotovom výrobku, hádzal po nás všetko, čo mal po ruke,“ spomína čalúnnik Michal Bihari na svoje učňovské časy. „Dodnes si to nedovolím. Možno čakám, odkiaľ vybehne majster,“ smeje sa.

Vchádzam do jeho maličkej bezbariérovej dielne na Lachovej, ktorá tu funguje už 24 rokov. Priestor je využitý na sto percent. Stoly, kde sa reže materiál, vzorkovníky s látkami, s molitanmi, v rohu nevyhnutný šijací stroj a kancelária... Mám pocit, že veľká sedačka nemá šancu sa sem vojsť. A predsa 99 percent renovácií čalúneného nábytku prebieha práve tu. Striedajú sa tu kuchynské lavice, sedačky, stoličky, ale aj posilňovacie stroje a neraz sa tu narodí aj atyp matrac alebo pelech pre psa.

V jednej z dvoch miestností mi padne zrak na čerstvo vyčalúnené kreslo s úžasnými drevenými opierkami. Je prekrásne. A vyzerá tak pohodlne. Automaticky k nemu vykročím. „Na hotový výrobok sa môže ako prvý posadiť len majiteľ!“ upozorní ma Michal Bihari a ponúkne mi inú stoličku. „To ste ho nevyskúšali ani vy sám?“ čudujem sa. „Nie, mne ho stačí otestovať rukami a viem, že je dobré.“

Čo odlišuje obchod od remeselníka

„Keď som sa začal učiť, v Bratislave bolo sedem škôl, ktoré pripravovali čalúnnikov. Dokonca sme boli rozdelení na autočalúnnikov, tých, čo renovovali starožitnosti a tých, čo opravovali nábytok. Dnes už nie je ani jedna. Odbor síce zostal, horšie je to s praxou a ešte horšie so záujmom mladých učňov,“ hovorí Michal Bihari a dodáva, že aj ich bolo v triede 32, ale pri remesle zostali len štyria.

FOTOGALÉRIA:

Pritom dopyt je. Aj v dnešnej dobe vecí na jedno použitie, sú ľudia, ktorí si vážia staršie veci. „Potenciálni zákazníci sa však často zobudia tesne pred Veľkou nocou a Vianocami a chcú prečalúnenie hneď. To je, bohužiaľ, zriedkakedy možné. Pracujem sám, snažím sa vyhovieť každému, ale nie vždy sa to podarí.“ Kto sú jeho klienti?
Často ľudia, ktorí majú vzťah k starému nábytku alebo tí, čo si kúpili sedačku na mieru či susedia spoza hraníc. Vďační sú chovatelia psov a mačiek kvôli rozdriapanému čalúneniu či dverám alebo eko nadšenci, ktorí nechcú nakupovať nové vždy, keď sa pokazí to staré. „Občas príde zákazník, ja mu nacením renováciu a on povie, že za tú cenu si môže kúpiť novú sedačku. Určite áno. V obchodoch, kde to je skôr o kvantite ako o kvalite. Keď rozoberám nábytok, vidím, aký materiál bol použitý a keď tam sú pásiky z pneumatiky ako popruhy alebo drevotrieska aj na záťažových plochách, kam patrí masív, tak to nie je kvalitný výrobok. Títo predajcovia nerobia servis, a tak ich klienti prídu za mnou. Lenže niektoré tie sedačky sú také nekvalitné, že servis je drahší ako pôvodná cena,“ konštatuje čalúnnik.

​Stolička pred renováciou.

​Uprostred renovácie.

​Po renovácii.

Aj preto ľudia lipnú na starom nábytku. Nielen z nostalgie. „Konštrukciu majú stále dobrú, určia si tvrdosť molitanu, nájdu látku zo vzorkovníka a sedačka im vydrží dvakrát toľko ako lacná, hoci nová z obchodu,“ garantuje Michal Bihari a tvrdí, že rozdiel medzi čalúnnikom a obchodom cítite aj na molitane. „Keď sa ku mne zákazník o 5-6 rokov vráti a povie, že chce vymeniť látku, ale molitany sú stále super, viem, že to robím dobre.“

​Kreslo pred renováciou.

​Po renovácii.

Navyše čalúnnik dokáže zmeniť nielen farbu sedačky, ale aj jej tvar alebo dizajn. „Za tých 24 rokov sa snažím poradiť každému, kto poradiť chce. Som presvedčený, že keď človek vojde do miestnosti, sedačka musí zaujať, nie sa v nej stratiť. Je to ako s dobrou kompozíciou. Na niečo musíte uprieť zrak ako prvé. Nie, že pohybujete očami a neviete, čoho sa pri pohľade do obývačky chytiť. Keď potom prinesiem hotovú sedačku a vidím nadšenie majiteľa, som rád.“ A klient má pocit, že získal nový kus nábytku a pritom nemusel riešiť, čo so starým, netrápil ho prevoz nového ani jeho skladanie. V rámci Petržalky má totiž Michal Bihari dovoz a odvoz veľkorozmerného nábytku na renováciu zdarma.

​Čalúnnik Michal Bihari vracia starému nábytku zašlú slávu.

Sedenie ako vo vate

Pohľad mi zase padne na to staro-nové kreslo stojace na dotyk odo mňa. „Áno, na tomto môžete pokojne aj zaspať, na rozdiel od dnešných sedačiek,“ zareaguje čalúnnik, keď vidí môj pohľad. „Sem si sadnete ako do vaty.“ Tvrdí, že pohodlie starých kresiel a sedačiek je neporovnateľné s tými aktuálnymi. „Nepohodlné, neforemné, visia vám z nich nohy, bolia kríže a rovné uhly sa kompenzujú vatovými vankúšmi. Neraz ku mne príde človek, že si kúpil sedačku, má vatové operadlá a je to nepohodlné. Takým hovorím, že im urobím iné a s uhlami, ktoré by to malo mať.“

​Pred renováciou.

​Po renovácii.

Bože, mám takú chuť si sadnúť na to kreslo. Ale Michalovi Biharimu nechcem spôsobiť infarkt. Doma si to kreslo aspoň nájdem na internete. Nápadne sa podobá na dizajnové kreslo Jindřicha Halabalu. Renovované sa predáva aj za niekoľko stoviek... Toto našla jeho klientka, keď vypratávala pivnicu rodičov. Bolo prežraté od myší, ale ona ho chcela uchovať. Priniesla rám a fotku, ako vyzeralo kedysi a čalúnnik doň viazal aj pružiny, ktoré dnešné sedačky už nepoznajú.

Nie všetci sú však za vintage ochotní platiť. „Keď klient skonštatuje, že staré kreslo za tú cenu radšej vyhodí na zberný dvor, zastavím sa preň a prečalúnim ho podľa seba. Nechcem, aby skončilo na smetisku. Dám naň retro látku, zrenovujem drevo, a pošlem mu fotku hotového výrobku. Veľa z nich si ho potom odkúpi. A keď nie, nemá problém ho predať,“ hovorí Michal Bihari a mne napadne, že svoju robotu má fakt rád.

​Pred renováciou.

​Počas renovácie.

​Po renovácii.

Pýtam sa ho, či si aj on vo svojom remesle všimol, že dnes sme všetci Google odborníci na všetko. Narážam na videá, kde váš gauč získa novú tvár vďaka kusu nalepenej koženky. Michal Bihari sa rozosmeje: „Samozrejme. Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či nemám nalepovaciu koženku, ďalší žiadajú, aby som im ju nalepil na gauč a ďalší, aby som im ten polepený gauč opravil.“

​V dielni.

Spomína na klientov, ktorí na youtube videli, ako možno svojpomocne očalúniť dvere proti hluku a prefukovaniu. „Prídem k nemu, chytím sa za hlavu a on mi hovorí, že na videu to vyzeralo jednoducho... Tí, ktorí sa učia na vlastných chybách sú tiež zákazníci,“ konštatuje a pokračuje: „Niekedy, keď robím vchodové dvere, vlastník na mňa pozerá a nadobudne pocit, že je to jednoduché a druhé dvere zvládne aj sám. A potom mi volá, aby som mu ich prišiel opraviť.“

Pekná, ale fyzicky náročná

Náš rozhovor prerušuje zákazník, ktorý priniesol malú pozornosť ako vďačnosť za odvedenú prácu. „Moja robota je pekná, môžem v nej tvoriť, baví ma, hoci je často fyzicky náročná,“ hovorí Michal Bihari a dodáva, že problém nie je, že má mozole, dopichané prsty a dorezané ruky, ale často vláči ťažké kusy nábytku, ktoré naňho v okamihu nepozornosti môžu spadnúť. „Tak som skončil na operačnom stole so zlomenou kľúčnou kosťou a lakťovým kĺbom, natrhnutými šľachami a bicepsom...“

​Vzorkovník s látkami.

Čalúnnikov, ktorí sa v škole naučili všetko od pribíjania klincov, cez šitie na stroji až po výrobu matracov, ubúda. „Naša generácia starne a nemá nás kto nahradiť. Ja by som si aj rád niekoho vychoval, ale mladí dnes nemajú záujem robiť manuálne,“ dodáva Michal Bihari.
Čo nás čaká, keď jeho generácia odíde do dôchodku? Zostane nám len kupovať veci na jedno použitie? Alebo bude renovácia taká drahá, že sa stane luxusom?

(in)

Článok vznikol v spolupráci so stránkou kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.