Príjemné vône a krásne upravené jedlá: Pozvali nás na tréningové menu pred maturitami v SOŠ gastronómie

Zdroj: Matúš Husár

„Už som dostal aj ponuku robiť privátne večere, ale kvôli škole som na ňu ešte nereflektoval,“ hovorí nám maturant Daniel Hudec. Syn špičkového slovenského právnika tvrdí, že otec jeho záľubu vo varení vždy podporoval.

Ale poďme pekne od začiatku. Dostali sme pozvanie zo Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb na Farského. „Príďte ochutnať ´tréningové menu´ pred našimi praktickými maturitami,“ navrhol nám Jozef Roth, učiteľ kuchárskych technológií a odbornej praxe.

„Ako predjedlo chystáme talianske rizoto so špenátom a kozím syrom, nasledovať budú cviklové tagliatelle s panenkou a syrovou omáčkou a dezert vo farbách talianskej trikolóry.“

Neodolateľná ponuka, a to som ešte nevedela, že študent Kristián Ondrovič bude počas našej návštevy piecť svoje maturitné bavorské koleno.

Už len mať dostatok žiakov

Obedu v cvičnej kuchyni predchádzala exkurzia školou. Kto iný nás mohol sprevádzať ako riaditeľ Jozef Horák, ktorý školu vedie už 42 rokov! Začínal, keď bola škola ešte odborným učilišťom pre národný podnik Bratislavský mäsový priemysel a zaúčali sa tu najmä mäsiari. Zažil kruté 90-te roky, keď mäsopriemysel mizol a s ním aj záujem o odbor mäsiar. „Jeden rok sme nemali jediného žiaka, ktorý by sa zaňho chcel vyučiť,“ konštatuje.

Zdroj: Matúš Husár

​Jozef Horák vedie školu už 42 rokov.

Jeho spomienky by vydali na knihu. Hovorí o zabíjačkách, ktoré sa konali na dvore školy, o svetových kuchyniach, ktoré na škole prezentovali veľvyslanci hádam zo všetkých krajín sveta, o prístavbách, ktorými zväčšovali školu, o tom, ako postavili vlastnú telocvičňu, aj o vyše 10-tisíc absolventoch, ktorých poslali do sveta. Mnohí dnes vlastnia reštaurácie, menšie mäsokombináty, výrobne mäsa, predajne... Spomína, ako v snahe zastaviť devastáciu klasických potravinárskych odborov ako cukrár, pekár či mäsiar, vymysleli na škole 4-ročné učebné odbory v dvojkombinácii mäsiar – kuchár alebo cukrár – kuchár a zo školy začali vychádzať absolventi s dvoma výučnými listami.

Na budúci rok sa škola na Farského zrejme stane druhou najsilnejšou odbornou školou v Bratislavskom kraji. Župa im z európskych fondov zrekonštruovala ich elokované pracovisko. „V Centre odborného vzdelávania a prípravy na Harmincovej v Dúbravke budú mať naši mäsiari, pekári a cukrári excelentné odborné učebne, ktoré im závidí aj chemicko-technologická fakulta. Už len mať dostatok žiakov a môcť si vybrať tých najkvalitnejších,“ hovorí a vedie ma chodbami školy.

FOTOGALÉRIA:

Páčia sa mi altánky na dvore. Presklené terasy by ste tiež v škole nečakali, rovnako ako klimatizované učebne. Najväčšia pýcha je však vybavenie pre odbornú prax. Preletíme cvičnú stolovňu, kde sa žiaci venujú vyššej obsluhe, čo je, ako som sa dozvedela, príprava jedla pred hosťom, napríklad flambovanie.

Zdroj: Matúš Husár

​Presklené terasy by ste v škole asi nečakali.

A smerujeme do cukrárenskej dielne. Na chodbe sa riaditeľ zastaví pri Jarkovi z Kyjeva. „Pripravený na súťaž?“ pýta sa ho. Neskôr sa dozvedám, že v Nitre sa bude súťažiť o najlepšiu tortu. Tá Jarkova sa volá Jarná nálada, ale jej prípravu vám nepoviem. Stratila som sa už pri treťom kroku. „Máme tu viac šikovných žiakov pôvodom z Ukrajiny. Ich rodičia tu žili už pred vojnou,“ hovorí mi riaditeľ. „Napríklad Eli z Odesy. Tá vyhrala celoslovenskú súťaž baristov. Jednotkárka, ktorá sa chcela tvrdošijne vyučiť za cukrárku. Teraz končí nadstavbové štúdium, aby mala maturitu.“

V cukrárenskej dielni to úžasne vonia a stretávam tu tri majsterky odborného výcviku – Paulínu, Katarínu a Angeliku. Sú také príjemné a vysmiate, až mi napadne hriešna myšlienka, za ktorú sa ospravedlňujem – že to hádam ani nemôžu byť učiteľky. „Moje najobľúbenejšie,“ pošepne mi prváčka Vanesa. „My robíme hlavne psychológov, potom mamy, až potom učíme,“ smejú sa. Hovorím, že nie som jediná Petržalčanka, ktorá by si niekedy rada kúpila, čo napečú ich zverenci. Konštatujú, že aj im je ľúto, že petržalská škola nemá svoju predajňu. „V Dúbravke kedysi na naše pečivo a zákusky stáli rady ľudí a veríme, že znova budú,“ hovoria majsterky, ktoré kedysi na dúbravskej škole vyštudovali, zostali na nej praxovať a o pár mesiacov sa do nej zase vracajú.

VIDEO: Cviklové cestoviny.

Držíme palce!

Konečne sa ocitám v cvičnej kuchyni. Dnes tu majú trojhodinovú odbornú prax piataci odboru Hotelová akadémia. Učiteľ odborných predmetov Pavol Jurčo, ktorý sa po dvanástich rokoch v súkromnej gastro škole, vrátil do štátnej, mi vysvetľuje, že títo študenti sú pripravovaní pre juniorské manažérske pozície, aj preto sa musia naučiť aj variť, aj manažovať, aj obsluhovať. Kým dnešní šéfkuchári Daniel Hudec a Kristián Ondrovič finišujú s prípravami, smerujem k tzv. manažérskym typom, ako ich nazval ďalší učiteľ odborného výcviku Jozef Roth.

Zdroj: Matúš Husár

​Výrobu cviklových cestovín koordinoval Jozef Roth.

Títo piataci mi prezradia, ako bude vyzerať ich praktická maturita, ktorá ich čaká v týždni od 22.-26. apríla. V telocvični bude niekoľko stánkov, v ktorých budú štvorčlenné tímy prezentovať vyžrebovanú krajinu – Taliansko, Nemecko, Francúzsko... „Ja mám v tíme na starosti trasovanie,“ hovorí mi Richard. Absolútne netuším, čo si mám pod tým predstaviť. Vysvetlí, že je to kompletný plán zájazdu vrátane cesty, stravy či programu. Jakub má zas na starosti technologickú časť, v preklade to znamená, že bude variť a keďže si vyžreboval Španielsko, tak paellu. Viera je manažérka pre francúzsky tím a Laura má zas na starosti geografickú časť, čo sú všetky fakty o krajine, ktorú prezentujú.
Držíme im palce! Nielen kvôli tomu, že obed, ktorý nám pripravili, bol vynikajúci.
(in)