ROZHOVOR Ktorý moment v dejinách Petržalky by zmenil? Prezradil historik a autor unikátneho cyklu výstav Ľuboš Kačírek

Zdroj: Juraj Bartoš, archív Ľ.K.,

Rozprávali sme sa so spoluautorom unikátneho cyklu výstav Taká bola Petržalka, historikom a muzeológom Ľubošom Kačírkom nielen o tom, čo ho pri štúdiu histórie Petržalky dokázalo prekvapiť.

Ste docentom na Katedre archívnictva a muzeológie Filozofickej katedry UK a vaša publikačná činnosť je skutočne bohatá. Okrem slovenských dejín 19. storočia sa však venujete špeciálne aj dejinám Petržalky. Vyrastali ste v Petržalke? Zaujímala vás táto téma odjakživa?

V Petržalke bývam od roku 1982. Pôvodne sme bývali na Nivách, na mieste, kde dnes stojí autobusová stanica. Ešte si pamätám výstavbu pôvodnej stanice, ktorú nahradila súčasná. Ale do Petržalky som chodieval už skôr, keďže rodičia tu mali v rámci záhradkárskej osady pri Lide záhradu. A, samozrejme, už pred presťahovaním sa do Petržalky som navštevoval Sad Janka Kráľa a Lunapark. Chodili sme nielen cez most, ale často aj legendárnym Propelerom.
Môj vzťah k dejinám Petržalky sa, prirodzene, vyvinul cez vzťah k histórii, ktorú som vyštudoval, po vzťah k lokálnej histórii, k miestu, kde žijem. Profesionálne som sa jej však začal venovať aj v súvislosti s prípravou výstav o dejinách Petržalky v priestoroch Miestnej knižnice Petržalka v rokoch 2013 – 2019, na ktorých som sa spolupodieľal. Výstavy pripravovali študenti muzeológie pod mojím vedením. Výstavy sme rozdelili tematicky a v podstate sme priblížili jej históriu od najstarších čias až do prelomu tisícročí.
Teší ma, že výstava prebudila záujem obyvateľov Petržalky o miesto, kde žijú. Viaceré z týchto tém využíva MČ Petržalka aj pri iných príležitostiach, napríklad teraz v rámci podujatí pri 50. výročí výstavby sídliska.

Na webovej stránke Filozofickej fakulty, je medzi vašimi najdôležitejšími publikáciami aj „100. výročie pripojenia Petržalky k Československu“. Ktoré obdobie v dejinách Petržalky vás oslovuje najviac a prečo?

Profesionálne sa venujem obdobiu 19. a prvej polovice 20. storočia, takže toto obdobie je mi najbližšie aj v rámci dejín Petržalky. Ale pri histórii Petržalky môj profesionálny záujem posúvam aj na druhú polovicu 20. storočia.

V roku 2020 ste publikovali prácu Petržalka – oddychové zázemie Bratislavy v 19. storočí. Nebolo práve v tomto období v Petržalke najlepšie alebo si to romantizujem?

19. storočie je spojené s modernizačnými zmenami, vrátane spoločenských. Narastá počet obyvateľov miest. Ľudia v mestách majú viac voľného času, vznikajú kaviarne, obyvatelia majú potrebu združovať sa, zakladať spolky, chodiť do prírody, športovať. Petržalka bola na to vhodné miesto, ešte na konci 18. storočia tu vznikol verejný park, neskôr divadlo Aréna a športové spolky: veslársky spolok, tenisové kurty, futbalové kluby... Takže áno, po tejto stránke, to bolo romantické miesto, spojené s príjemným trávením voľného času, nadväzovaním kontaktov, prechádzkami v lone prírody...

Ste spoluautorom unikátneho cyklu výstav Taká bola Petržalka. Prvá mala premiéru v Miestnej knižnici v roku 2013 a stretla sa s veľkým ohlasom. Zmapoval niekto pred vami históriu Petržalky takouto pre verejnosť pútavou formou?

Pokiaľ mi je známe, tak nie. Keď som hľadal podklady k dejinám Petržalky, tak som sa stretol s informáciou, že na niektorých petržalských školách sa nachádzali výstavky, resp. pamätné izby približujúce jej históriu. Takáto pamätná izba sa nachádzala aj v bývalej Matadorke. Po roku 1989, aj v súvislosti so zmenou politickej situácie, aj úpravou priestorov, tieto expozície postupne zanikli a žiaľ, obrazové dokumenty i predmety, ktoré sa tam nachádzali, sa nezachovali.

Zdroj: archív L. K.

​Výstava Taká bola Petržalka.

Keď z projektu neskôr vyšli publikácie, patrili v petržalskej knižnici medzi najžiadanejšie knihy. Aká je vaša skúsenosť, zaujíma Petržalčanov história ich mestskej časti?

Teší ma, že cyklus výstav vyvolal veľký záujem Petržalčanov. Nielen o samotné výstavy, ale aj o sprievodné podujatia, prednášky, ktoré organizovala Miestna knižnica Petržalka. Touto cestou chcem aj poďakovať zamestnancom knižnice, ktorí sa na nich podieľali. K prvým dvom výstavám sme vydali aj publikácie, keďže na výstave sme mohli publikovať len obmedzený rozsah textu a viac sme sa sústredili na obrazové dokumenty a 3-rozmerné predmety, ktoré súviseli s témou konkrétnej výstavy. Verím, že aj keď s odstupom, postupne vyjdú aj publikácie k ďalším historickým obdobiam. V čase, keď sme pripravovali prvú výstavu, už vyšli viaceré publikácie o Petržalke, spomeniem aspoň tie od Jaroslava Gustafika a Jána Čomaja. Prvú výstavu sme sprístupnili v roku 2013, v roku, keď si Petržalka pripomínala 40. výročie výstavby sídliska. V tomto období vyšla publikácia Martina Kleibla, ktorý sa o. i. sústreďuje na umelecké diela, primárne z obdobia 70. a 80. rokov. Takže bola to taká zaujímavá synergia, čo spôsobilo aj väčší záujem čitateľov o dejiny Petržalky a MKP v tomto období vyčlenila osobitné oddelenie, keďže bol aj záujem čitateľov, aj tituly, ktoré im mohla poskytnúť.

Keď ste pripravovali projekt Taká bola Petržalka, objavili ste v dejinách Petržalky niečo, čo vás samého ako historika ešte dokázalo prekvapiť, dokonca šokovať?

Priznám sa, že pred prípravou výstav o Petržalke som nevedel, že sa v Petržalke nachádzal na prelome rokov 1944/1945 židovský koncentračný tábor. Poznal som pamätník židovských obetí na petržalskom cintoríne, ale bližší kontext nie. Zmienky o týchto udalostiach sme našli vo viacerých publikáciách a dobovej tlači, postupne však historická pamäť na toto obdobie slabla. Postupne sa toto obdobie znovu dostalo do vedomia obyvateľov, konala sa aj osobitná výstava a vyšiel katalóg (Engerau: Zabudnutý príbeh Petržalky, 2015), ktorý podrobne mapuje jeho existenciu.

Cyklus výstav bol rozdelený na niekoľko častí - Petržalka do roku 1918, Petržalka v rokoch 1919-1946 a Petržalka v rokoch 1973 – 1989. To rozdelenie nie je náhodné, v ňom sa zrejme skrývajú zlomové momenty v histórii Petržalky. Ktoré to podľa vás sú?

Pri prípravách výstavy sme vychádzali z jednotlivých historických predelov a medzníkov významných pre Petržalku. Pri prvej výstave, zahŕňajúcej najdlhšie časové obdobie, sme predstavili dejiny Petržalky do konca 1. svetovej vojny. K najvýznamnejším udalostiam však patrí pripojenie Petržalky k Československu v auguste 1919, vďaka čomu sa Petržalka, hoci samostatná obec, rozvíjala ako prirodzené zázemie Bratislavy. To prerušilo pripojenie Petržalky k Nemeckej ríši od októbra 1938 do apríla 1945. Po 2. svetovej vojne a rozhodnutí budovať tzv. „Veľkú Bratislavu“ bolo k 1. aprílu 1946 pripojených k Bratislave sedem okolitých obcí, vrátane Petržalky. Tým sa z Petržalčanov stávajú mešťania, na druhej strane už o jej osude rozhoduje vedenie Bratislavy, ale, samozrejme, aj politické orgány štátu. A tie rozhodli v roku 1973 o začatí výstavby novej modernej Petržalky pre vyše 100-tisíc obyvateľov. Výstavba sídliska, príchod nového obyvateľstva, zbúranie starej Petržalky viedlo k strate identity, k „betónovej džungli“, ktorá len postupne hľadala svoju novú tvár. Po roku 1989 hrozilo, že Petržalka sa stane akýmsi Bronxom či „feťáckym brlohom“, čo sa, našťastie, nestalo, a dnes je vyhľadávanou mestskou časťou.

Zdroj: Kniha J. Čomaj - PetržalkaEngerau, Marenčin PT

​Stará Petržalka - výletná reštaurácia Krištofek okolo roku 1930.

Keby bolo vo vašej moci, ktorý moment v dejinách Petržalky by ste zmenili?

Určite taký radikálny zásah do urbanizmu pôvodnej Petržalky v 70. a 80. rokoch. Škoda, že nové sídlisko netvorí prstenec okolo pôvodnej obce, tak ako je to v iných častiach Bratislavy, napríklad v Dúbravke či Devínskej Novej Vsi. Rozvoj Petržalky, nová výstavba bola očakávaná. Už od pripojenia Petržalky k Československu po 1. svetovej vojne prebiehala jej postupná premena, z dedinského získavala mestský ráz. A tento proces prebiehal aj po 2. svetovej vojne a prirodzene by pokračoval aj neskôr, nové budovy by nahradzovali nové.

Kam sa chodí v Petržalke prechádzať historik a muzeológ, respektíve aké miesta, budovy či lokality ho dokážu nadchnúť?

Mám viacero obľúbených miest v rámci Petržalky. Rád si zájdem ku kaplnke pri Dostihovej dráhe alebo k petržalským bunkrom. Rád sa prechádzam po lužných lesoch či navštívim pieskovú pláž oproti internátu Družba, ktorú však v poslednom čase objavili mnohí turisti a čundráci.

(in)