Skúsený odborník prezrádza veľa zaujímavostí: Potkany dokážu „vybabrať“ aj s deratizérmi

Diery pod chodníkom na Wolkrovej v bratislavskej Petržalke majú na svedomí potkany. Na Farského sa pre ich podzemné tunely prepadá prístupový chodník ku kaderníctvu. Vraj na jedného potkana, ktorého zbadáte cez deň, pripadá ďalších 50 pod zemou. Neriešime ich, ak vyliezajú len v noci. Spamätáme sa až vtedy, keď otvoríme kontajner a vyskočí z neho hlodavec. Lenže to už bude neskoro.

Oslovila nás pani Hana z Farského. Pred vchod prišla s jedenapolmetrovou palicou, ktorú bez problémov strčí do viacerých dier v zemi. Ťažko si predstaviť, aký labyrint chodieb sa skrýva pod predzáhradkou. „Tu bola jama po kolená. Nikto sa tu neodvážil stáť. Báli sme sa, že sa prepadneme, “ ukazuje mi priestor pri prístupovom chodníku ku kaderníctvu. Ten sa tiež prepadol. „Vybrali sme dlaždice, doplnili zeminu a nanovo ich osadili. Upchávanie dier, hoci aj kameňmi je však úplne zbytočné,“ konštatuje.

„My napríklad máme na rozdiel od iných domov v Petržalke málo dier okolo kontajnerov,“ hovorí pani Hana. Je presvedčená, že potkanom sa u nich pred domom páči aj preto, že sa tu na malom priestore stretáva viacero kanalizačných prípojok. A hlodavce pri hľadaní potravy využívajú potrubia ako komunikácie. Niektoré sú poškodené a tým, že do toaliet splachujeme zvyšky jedál, nemajú o potravu núdzu. „Tento rok sa chystáme rekonštruovať dom, všetko bude pootvárané, potkany stavebná činnosť vyrušuje, tak dúfam, že sa nepresťahujú do našich pivníc,“ hovorí a dodáva, že obyvatelia diery v zemi považujú skôr za estetický problém, potkany sú totiž pre nich málo viditeľné. Navyše majú pocit, že o riešenie sa má deratizáciou postarať samospráva a o poškodené potrubia Bratislavská vodárenská spoločnosť. Lenže to je omyl. „Kanalizačné prípojky sú majetkom koncových užívateľov a starostlivosť o ne je v ich zodpovednosti,“ informoval nás Peter Podstupka, riaditeľ komunikácie BVS.

​Všímajte si diery pred vaším domom.

„Ak sa myšovité hlodavce nachádzajú v rámci spoločných častí a zariadení bytového domu, ku ktorým patria aj vodovodné, teplonosné, kanalizačné prípojky, prípadne záhrady/predzáhradky, deratizáciu je povinná zabezpečiť príslušná správcovská spoločnosť, ktorá vlastní identifikáciu kanalizácií a príslušenstva k bytovému domu,“ informovalo nás oddelenie životného prostredia a územného rozvoja mestskej časti Petržalka prostredníctvom Dávida Pavlíka. Takže len ak sa hniezda hlodavcov nachádzajú na nespevnených verejných priestranstvách v správe mestskej časti deratizáciu zabezpečuje samospráva... Čo teda môžu spraviť vlastníci bytov?

Prevencia a represia

V máji Petržalka vykonala pravidelnú preventívnu deratizáciu v rámci verejných priestranstiev a objektov, ktoré vlastní. „Celoplošná deratizácia má zabezpečiť čo najefektívnejšiu likvidáciu škodcov na čo najväčšom území a zároveň zabrániť ich migrácii,“ vysvetľuje samospráva. Viaceré verejné priestranstvá, ku ktorým sa nikto nehlási alebo o svojom vlastníctve ani nevedia, však zostávajú neošetrené. Napríklad kontajnerové stojiská patria k príslušenstvu bytového domu. „Deratizáciu by mala zabezpečiť správcovská spoločnosť, ktorá spravuje bytový dom, ku ktorému stojisko prináleží.“
Ak sa tak nestane, vznikajú ohniská, kde už je nevyhnutná represívna deratizácia. Tá preventívna je už totiž na ne krátka. „Kým pri preventívnej deratizácii sa boxy s jedom uložia jednorazovo, pri represívnej chodíme sedem až desať dní, a to denne, situáciu monitorovať. Na základe množstva zjedenej potravy vieme odhadnúť, koľko jedincov je v ohnisku,“ hovorí Marko Budinský z firmy iDeratizácia. Endoskopickými kamerami zistia, ako hlboko sú nory, nastavia fotopasce, aby si boli istí, že nerobia sekundárne otravy. „Monitoringy sa nemôžu prerušiť ani na 48 hodín, pretože keby sme v jeden deň podali účinnú látku a bolo by jej málo, keďže je v ohnisku viac populácie, než si myslíme, hlodavce by si na ňu vytvorili imunitu.“
Hovorím mu o probléme na Farského. Vysvetľuje, že aby potkany prežili, potrebujú jedlo a vodu. Do kontajnerov si chodia len pre potravu a zasypávať im tunely je absolútne nefunkčné. Za noc si ich vraj obnovia. Pomôže obyvateľom represívna deratizácia? „Pokiaľ sa urobí poctivo,“ reaguje. „Ak aktuálna populácia začne náhle hynúť, zanechajú na mieste na istú dobu feromóny, ktoré ´hovoria´: Toto prostredie nie je bezpečné. Len následne treba situáciu sledovať. Vždy po ukončení represívnej deratizácie zahrabeme všetky tunely tak, aby bolo vzápätí evidentné, či sa tam nesťahujú nové jedince. Máme dohodu so správcom, ktorý keď uvidí novú dieru, hneď nás má volať, pretože je menej nákladné zbaviť sa čerstvo nasťahovanej rodiny ako celého spoločenstva.“

​Marko Budinský počas zásahu.

Samica potkana vrhne päťkrát do roka, bežne máva v priemer 8-10 mláďat, ktoré sú od prvého roka života schopné rozmnožovať sa ďalej. „Potkany sa teda množia veľmi rýchlo a pokiaľ ich necháme, problém len eskaluje.“
Na Farského sa chystajú rekonštruovať. Je obava, že sa potkany zvonka dostanú do domu opodstatnená? „Potkany vychádzajú, keď veľa prší a vytápa kanalizácie. Keď je veľké sucho zas migrujú za vodou. A pri otrasoch zo stavebnej činnosti sa cítia ohrození a migrujú tiež,“ hovorí Marko Budinský a spomína, že keď búrali Istropolis, upozorňoval neďaleké domy, ktoré majú v správe, že majú sledovať možnú prítomnosť potkanov. Tie si totiž hľadali nový domov a nikdy nemigrujú ďaleko. Pri rekonštrukcii domu, keď sú vchodové dvere nezabezpečené, je vhodným miestom pivnica. Preto logika hovorí, že obyvatelia by mali najskôr urobiť represívnu deratizáciu až potom začať rekonštruovať dom.

Zbaviť sa ich celkom je nemožné

Marko Budinský tvrdí, že v posledných rokoch ich firmu oslovujú Petržalčania častejšie. Represívna deratizácie nestojí tisíce a keď už potkany vídajú, pochopia, že majú problém.
Hovorím mu, že istý obyvateľ mi spomínal, že zo zúfalstva rozdrvil nefunkčné žiarivky a nasypal ich do dier. „To môže byť funkčné, ale až po represívnej deratizácii,“ konštatuje deratizér. „Keď príde nová rodinka a začne tunelovať, poreže sa.“
Niektorí obyvatelia veria, že problém dokážu vyriešiť svojpomocne, voľnopredajnými produktmi. „Keď si pozriete zloženie, zistíte, že účinný látka je sotva 0,02 percenta. Veľký 400-gramový hlodavec, čo je bežný dospelý potkan, potrebuje za deň prijať určité množstvo tejto látky, aby naňho dostatočne zapôsobila. Lenže on viac ako jednu pätinu svojej váhy za deň nezje. Takže keď si to prerátate, zistíte, že mu len tvoríte imunitu.“ Keď je problém pred domami, tieto prostriedky už nezaberú.

​Potkanie diery.

„Ani keby ste len tak nahádzali do dier náš produkt, nepomôže to,“ konštatuje Marko Budinský. Tvrdí, že treba poznať spôsob života potkanov, aby človek vedel, ako na nich. Potkany totiž dokážu „vybabrať“ aj s deratizérmi. „Na jednom družstve samica zistila, z čoho jej hynú mladé,“ spomína. „Vrecúška, ktoré dávame do misiek, nám normálne povyberala a uložila okolo misky do kruhu. Dala nám najavo, že ich videla, ale nezje.“

Potkan je veľmi inteligentné zviera, navyše rodinne založené, s hierarchiou od vodcu až po ochutnávača. „Produkty proti potkanom musia byť presne stavané pre ochutnávačov. Pokiaľ by sme mali produkt, po ktorom by jedinec hneď uhynul, zvyšok rodiny by sa už jedla ani nedotkol,“ vysvetľuje. „Prvé, čo urobí ochutnávač, keď mu začne byť zle, odíde od rodiny, aby ju nenakazil.“ Pokiaľ má dostatočne vzdialený tunel, zostane pod zemou, ak nie, vyjde hore. Preto, keď vidíte za svetla potkana, ak navyše ide krížom cez chodník a neplíži sa popri budove, je jasné, že zomiera. Preto vídame vonku uhynutých potkanov. „Nikdy však neuvidíte päť mŕtvych vedľa seba. Vždy len jedného. Aj keď im začne byť zle viacerým naraz, každý ide inde.“ Prvoradé je zachrániť rodinu. Aj preto je ich populácia taká veľká.

​Pohľad, ktorý sa deratizérom naskytne vďaka fotopasci.

„Keď ochutnávač vydrží, lebo to sú tie slabšie kusy, a uhynie až po dvoch dňoch, vieme, že populácia je najedená,“ pokračuje deratizátor. „Nikdy sa síce nepodarí zničiť všetkých, avšak akonáhle sa toto udeje v jednej rodine, odchádzajú zostávajúce kusy preč. A od toho je tu práve preventívna deratizácia. Ale ak prostredie, kam príde, nie je ošetrené, založí ďalšiu rodinu.“

Prečo sa im tak darí?

- Teplé zimy
„Môj otec sa deratizácii venuje 20 rokov, ja som vo firme osem. Kedysi sme mali od októbra do februára, pokiaľ ide o hlodavce, hluché obdobie. Teraz majú oveľa lepšie podmienky na prežitie aj rozmnožovanie. Primárny problém je teplo,“ hovorí Marko Budinský.

- Kto kŕmi mačky, kŕmi potkany
„Ľuďom to opakujem stále, nedajú si povedať. Máme jednu bytovku, kde mali vyrobené búdy pre mačky a rovno pod nimi štyri obrovské diery. Potkany chcú mať blízko k jedlu. V rodinných domoch je potkan často nasťahovaný pod psou búdou. Dokonca sme mali prípad, kedy pes nechával štvrť misky jedla pre potkana. Jednoducho sa skamarátili.“

- Pomôže zatvárať kontajnery?
Zatvárať kontajnery, nedávať jedlo do čiernych kontajnerov, nerozhadzovať smeti... Nikdy to nebudú dodržiavať všetci. Navyše, potkan dokáže prehrýzť aj betón aj potrubia, plastový kontajner preňho nie je problém. „Odkedy sú bio koše, my odporúčame a aplikujeme dávať do kontajnerového stojiska pevne osadený box s návnadou. Hoci nie je pravidlo, že si potkan vždy vyberie naše jedlo, šanca tam je. Otravy pre nich sú lákavé, s prímesou keksov, čokolád, aby im to voňalo.... 

BVS sa stará len o vlastné potrubia
Bratislavská vodárenská spoločnosť neraz upozorňuje, že kanalizácia nie je odpadkový kôš a okrem iných vecí tam nepatria ani zvyšky jedla. Kŕmite ním potkany.
„BVS vykonáva deratizáciu kanalizácií dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Jarná deratizácia prebehla v marci a aktuálne je už ukončená. V prípade ak BVS zaznamená v kanalizáciách, ktoré sú v jej prevádzke, zvýšený výskyt hlodavcov pristupuje aj k mimoriadnej deratizácií. Problém ale naozaj musí mať pôvod v našej kanalizácií a nie v prívodných potrubiach,“ napísal nám Peter Podstupka, riaditeľ komunikácie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Kanalizačné prípojky sú totiž majetkom koncových užívateľov, pripomenul.
Ako majú obyvatelia domu postupovať, ak chcú skontrolovať, prípadne opraviť potrubia, ktoré im patria? „Štandardným postupom je kontaktovať správcu, ktorý by mal navrhnúť riešenia problému.“ BVS kontroluje zariadenia kamerovými systémami, aktuálne však len vlastné kanalizačné potrubia. „Externým subjektom túto službu neprenajímame,“ uviedol Peter Podstupka. Či vašu prípojku stačí opraviť a utesniť, alebo potrebuje výmenu, závidí aj od jej stavu, dĺžky a údržby v minulosti. „Faktom ale je, že s pribúdajúcim časom bude nutné tieto prípojky rekonštruovať rovnako ako všetky potrubia zakopané v zemi,“ konštatuje riaditeľ komunikácie.

Samospráva pomôže, ak...
Čo radí samospráva obyvateľom, ktorým sa pre diery od potkanov už prepadáva chodník?
„Oddelenie životného prostredia územného rozvoja a dopravy, ktoré gesčne zabezpečuje výkon celoplošnej a mimoriadnej deratizácie neposudzuje technický stav peších komunikácií. Za týmto účelom môžu obyvatelia kontaktovať referát investičných činností, ktorý stav komunikácie posúdi, nakoľko nie vždy dochádza k prepadu pôdy v dôsledku sídlenia hlodavcov. Ak je stav verejnej zelene narušený existujúcimi chodbami hniezd a dôjde k menšiemu prepadu pôdy, žiadame o súčinnosť odd. správy verejných priestranstiev, ktoré po umiestnení návnad deratizačným technikom jamy zakope navážkou zeminy,“ informovalo nás oddelenie životného prostredia a územného rozvoja prostredníctvom Dávida Pavlíka.
Treba však zopakovať, že mestská časť zabezpečuje deratizáciu prostredníctvom oprávnenej osoby, len ak sa hniezda hlodavcov nachádzajú na nespevnených verejných priestranstvách v jej správe. Týka sa to aj predzáhradiek.

(in)