Takto vznikajú sídliskové komunity: Zo spustnutého územia vyrástla v Petržalke spoločná záhrada

Zdroj: Marián Dekan

„Aké nádherné tulipány,“ zastaví sa skupinka dievčat z blízkej školy pri plote areálu Saleziánov na Mamateyovej/Haanovej. Časť dlhodobo nevyužitého priestoru ožila vďaka komunitnej záhrade Občianskeho združenia Polka.

Ešte pred rokom bola zarastená a spustnutá, zrazu pribudli vyvýšené záhony, sedenie, skalka, zaujímavé auto z dreva... Predchádzajúci ľudia sa neraz zastavia a nazerajú do tejto oázy pokoja uprostred sídliska. „Keď je niekto z nás v záhrade, človek za plotom by sa nemal ostýchať vstúpiť,“ pozýva zakladateľka Jana Pavlíková. „Môže si posedieť, oddýchnuť, pokochať sa... Keď vidím, že niekto pozerá cez plot, často ho pozvem ďalej, prehodíme pár slov a ponúknem mu aj šaláty alebo bylinky z našej úrody.“

Skúšajú, čomu sa bude dariť

„My sami sa ešte spoznávame,“ hovorí o rodinách, ktoré sa minulý rok postupne dali dokopy a stali sa základom pre komunitnú záhradu. Na začiatku bol nápad spojiť sa so susedmi a vytvoriť priestor, kde sa aj rodiny z panelákov dostanú k vlastným paradajkám či reďkovkám, ale aj zažijú vzťahy so susedmi tak, ako ich už naša generácia ani generácia našich detí nepozná. K záhradničeniu sa pridali aj deti z Neškôlky. Pred pandémiou mali medzigeneračný projekt aj s Domovom tretieho veku na Poloreckého. Tamojšie záhony ožili a deti sa tešili aj z krásneho jazierka, ktoré majú seniori v areáli. Spoluprácu pretrhol covid a teraz sa usadili u Saleziánov.

Ponúk, čo by sa dalo v tomto priestore robiť, mali Saleziáni veľa. „My sme ich zrejme presvedčili, že sme schopní to udržiavať,“ usmieva sa iniciátorka, ktorá už mala skúsenosti z prvej petržalskej komunitnej záhrady Koza v háji. Pochopila však, že vzdialenosť záhrady od domu je kľúčová.

FOTOGALÉRIA:

​

Na začiatku boli tri rodiny, ktoré požiadali o grant z Nadácie mesta Bratislavy, dnes je ich 21. Od minulého roka sú v „testovacej prevádzke“ – skúšajú, čomu sa v záhonoch bude dariť. „Rajčiny sa osvedčili, veľa sme ich mali už minulý rok, hrach, naopak, nie. Aj to, čo vyšlo, zjedli vrany,“ hovorí. „Zato šaláty, polníček,mangold, špenát, rukola, cvikla prežili aj zimu a pozrite, ako sa im darí. Reďkovkám sa tiež darilo, kým na ne neurobili nájazd nosániky. Jedna rodina zas pestovala najmä kôpor.“

Prechádzame záhradou, Jana Pavlíková mi ukazuje, kde nasadili kríčky egrešov, ríbezlí a malín. Stromy nesadia, ale na jednu už odrastenú mirabelku naštepili marhuľu, a teraz čakajú, čo sa ujme. „Tu máme spoločný záhon. Minulý rok sme v ňom dopestovali veľa cukín, tento rok sme zasadili jahody. Stojí na mieste, ktoré bolo zarastené aj černicami a vidíte, tým neprekáža, že majú nad sebou 40 centimetrov zeminy, prerazili a rastú aj v záhone.“

Záhony sa len prebúdzajú k životu. Ten svoj tu majú aj Neškôlkari. Troj-, až šesťročné deti prichádzajú do záhrady každý utorok poobede, hrajú sa tu, šalátové semienka „solia“ do pôdy, polievajú..., až kým si ich nevyzdvihnú rodičia. „Vyberali sme im rastliny, ktoré pre nich majú zmysel a nerastú pridlho – kvety, bylinky, napríklad pažítka je veľmi vďačná, minule si z nej robili slamky. Milujú šaláty, jahody a, samozrejme, paradajky.“

Výzva tohto roka

Každá rodina má v záhrade jeden až dvakrát do roka službu. Treba pokosiť, upratať, ak málo pršalo aj doplniť vodu v nádržiach zo studne, ktorá je na pozemku Saleziánov. Minulý rok sa viackrát stretli na spoločných brigádach, grilovačkách, tento rok spolu sadili. Záhrada je totiž najmä spoločensko-detská záležitosť. „Stmeliť komunitu. To vidím ako výzvu tohto roka,“ hovorí Jana Pavlíková a dodáva, že sú otvorení aj širšej verejnosti. Už v novembri, keď vyrezávali tekvice, bolo v záhrade viac nečlenov ako členov. Tento rok chystajú opäť piknik na Deň detí, predvianočné zastavenie či pozývajú na novinku pre všetkých - herné utorky. Deti si tu budú poobede môcť zahrať spoločenské alebo loptové hry. Vybavenie na to už majú, aj hračky, pastelky, vymaľovánky, deky na sedenie... Takto nenútene vznikajú sídliskové komunity.
(in)