Nenápadná prevádzka, ktorá ukrýva úžasný príbeh: V tomto ramárstve obrazy doslova ožívajú

20.5.2023
0

Zdroj: Martin Kleibl

Páčil sa vám článok?

„Príslovie ´obuvníkova žena chodí bosá´ u nás platí dokonale,“ hovorí Viera Kázmérová a ukazuje nám kresby, na ktorých sú dve malé deti. „Naše vnúčatá. Ona už má osem, on už desať! Pozrite, od ktorého roku ich mám a ešte ich nemám zarámované!“ „Tak si ich odlož!“ reaguje jej manžel Peter Kázmér. Všetci sa smejeme.

Ramárstvo na Pečnianskej je ukryté v zeleni tak dokonale, že by ste ho prehliadli. To, čo zvonku vyzerá ako maličká prevádzka, ukrýva vo vnútri predajňu, výrobňu, sklad... a živú rodinnú atmosféru, ktorá vás uchváti. Vítajú nás manželia Peter a Viera a ich dospelý syn Tomáš. Ich prevádzka vyzerá pre množstvo obrazov na stenách ako galéria. „Slúžia na inšpiráciu,“ hovorí mi Peter Kázmér. Ja vnímam rámy, - veď na to som sem prišla - , a fascinuje ma, že sú doslova súčasťou obrazu. Akoby šlo o jedno dielo, ktoré vytvoril umelec. A Peter Kázmér mi do toho rozpráva o výtvarníkoch, ktorých diela tu má vystavené. Ukazuje mi monografie, ktoré mu venovali z vďačnosti za dobrú robotu. „Niektorí boli v úžase, ako môžu vyzerať ich diela,“ konštatuje a spomína na výtvarníčku, ktorej sa nedarilo nič predať. Bol presvedčený, že chyba je v jej sterilných rámoch. „Rám je ako oblečenie. Obrazy sú nepredajné, keď sú zle zarámované.“

Nebola jediná, ktorej Kázmérovci sprostredkovali klientov. Zákazník na ich stene neraz zbadal obraz v dobrom ráme a zatúžil mať doma podobný. Spomínajú, ako s umelcami sedávali u nich v ramárstve, ako nikdy neobídu žiadnu galériu, keď sú na dovolenke, ako sa dá aj na obyčajnej burze kúpiť hodnotný obraz za pár eur, pretože predávajúci nespozná jeho hodnotu. Zaplavia ma takým množstvom informácií, že článok je len torzom.

Zdroj: Martin Kleibl

OPeter Kázmér je presvedčený, že jeho remeslo má budúcnosť.

„Nečakala som, že sa budeme viac baviť o obrazoch samotných ako o rámoch,“ hovorím im a Peter Kázmér reaguje: „Rámy sú fabrická vec, ale vedieť ich vhodne použiť, to už si žiada vkus a umelecký prehľad. Obraz a rám musia ladiť.“
Pani Viera donesie na ukážku nezarámovanú ilustráciu a ja mám v tej chvíli možnosť vidieť ich v akcii. „Rám sa hodí skôr decentný, tu môže byť napríklad pasparta...“ hovorí manželka. „Nie, tu sa nehodí, toto dielo potrebuje voľnosť,“ reaguje manžel. „My sa tu neraz aj pohádame,“ konštatuje ich syn Tomáš s úsmevom. Je to tvorivá hádka a mne sa páči tá bezprostrednosť, ktorá tu vládne. Keď mi pani Viera neskôr hovorí, ako prišla zákazníčka poďakovať za obraz a zdržala sa tri hodiny, bez problémov jej uverím.

Zdroj: Martin Kleibl

Pani Viera doniesla na ukážku nezarámovanú ilustráciu a ja mám možnosť vidieť ich v akcii. "Rám sa hodí skôr decentný, tu môže byť napríklad pasparta... hovorí manželka. "Nie, tu sa nehodí, toto dielo potrebuje voľnosť," reaguje manžel. "My sa neraz aj pohádame," konštatuje ich syn Tomáš s úsmevom.

Prinesú obraz a rozpovedia celú históriu rodiny

Peter Kázmér sa za ramára vyučil v 70-tych rokoch. „Mali sme dielňu na Vysokej, neuveriteľne veľa roboty sme mali,“ spomína. „Vtedy bol slabý výber líšt, dnes je líšt veľa a roboty menej.“ Nuž, chýbali nábytkové hypermarkety... „Aj odtiaľ mi nosia rámy na opravu. Pozrite na toto zrkadlo...,“ odbočí na okamih od témy, ale zas sa vráti do minulosti. „Pracoval som so starými majstrami, ktorým znárodnili dielničky. Veľa ma naučili. Keď odišli, povedal som si stačí a šiel robiť výstavy do sveta.“

Po siedmich rokoch rámovania obrazov sa začal venovať expozíciám výstav. V roku 2000 sa však k ramárstvu vrátil. Kázmérovci bývali na Bohrovej, a tak bolo jasné, že prevádzka bude v Petržalke. „Vzali sme priestor po predajni odevov, ktorej sa tu nedarilo. Aj miestni boli radi. Spočiatku ma však manželka musela živiť,“ hovorí ramár s úsmevom. „Urobil som si vizitky, vystrihnuté pečiatky na papieri, a začal obchádzať výtvarníkov. Potom sa to rozbehlo.“

FOTOGALÉRIA:

Viera Kázmérová ho preruší a hovorí, že rámovali aj trojmetrový obraz, medzi zákazkami boli aj originály Andyho Warhola. „Klient ich doniesol v sobotu ráno a sedel v aute a čakal, kým budeme hotoví, aby si ich hneď odniesol.“
Na vzácne diela vraj vyberajú s klientom rám aj niekoľko hodín. „Pozrite, máme aj ručne robené lišty. Na Slovensku sa vôbec nevyrábajú. Najlepší sú Taliani.“ Pani Viera je výrečná, chváli manžela, že ako jeden z posledných ramárov sa nebojí rezať si sám špeciálne antireflexné sklo do rámov, mnohí to radšej nechávajú na sklenárov.

Manželia si skáču do reči, prekárajú sa. „Ty si ale rapotačka, nechaj ma na chvíľu dohovoriť“, hovorí on jej. Smejem sa a vravím im, že sa cítim ako doma medzi príbuznými. Pani Viera reaguje, že nie som jediná. Ľudia prinesú obraz a rozpovedia celú históriu rodiny. A to je niekedy nadlho. „Alebo sa pýtajú: Máte úžasnú robotu, nemôžem u vás pracovať? My si pritom nestíhame ani uložiť veci,“ smeje sa pani Viera a ukazuje na zbytky líšt na stole.

Nechcem, aby ste to mali ako parte

Čo si dnes ľudia dávajú zarámovať? Peter Kázmér mi ukazuje fotografie detí, mapu, kde odkrývate krajinu, ktorú ste navštívili, vzácne lekárske osvedčenie z minulého storočia, umelecké kresby, zrkadlá,... ale aj puzzle. „Jeden klient má zimnú aj letnú verziu,“ hovorí Tomáš. Raritou bolo rámovanie prvých dupačiek a niekoľkých zbraní.
Pozerám na desiatky vzoriek rámov v predajni a priznávam, že ja by som si nevedela vybrať. „Najčastejšie počujem– biely rám, čierny, hnedý...,“ hovorí Peter Kázmér a jeho syn Tomáš ho dopĺňa:„ Ľudia chcú to, čo videli v hypermarkete. Sú naučení, ale zle.“

Zdroj: Martin Kleibl

​Tomáš práve rámoval vzácne lekárske osvedčenie z prvej polovice minulého storočia.

Pani Viera spomína na pani, ktorá žiadala na moderné umenie dobovú lištu. „Tak sme jej to tak zarámovali. O tri dni sme rám menili. „Niekedy však aj na moderné umenie môžete dať dobový rám,“ namieta manžel. „Je to individuálne. Ako s oblečením. Aj 90-ročnej pani sa môžu hodiť úzke rifle.“ Ale obraz a rám by sa mali hodiť do interiéru. Mnohí klienti preto nosia aj fotografie svojich domov či bytov. Niekedy sú, naopak, tvrdohlaví. „Donesú fotku dieťaťa a že chcú strieborný rám. „Pýtam sa prečo? Lebo máme také skrine. A keď sa presťahujete? My im doprajeme, ale snažíme sa ich udržať v medziach vkusu. Občas mi to nedá a poviem: Nechcem, aby ste to mali ako parte. Alebo: Chcete to mať ako z hypermarketu? Takto to dielo zostane dielom.“

Zdroj: Martin Kleibl

Čo si dnes ľudia dávajú zarámovať? Kresby, zrkadlá, čipky, ale aj puzzle č prvé dupačky dieťaťa.

Do ramárstva prichádzajú zákazníci. Chcú zarámovať čipky. Už pri odchode pani vytiahne dve fotografie vnúčika. „A toto by ste mi nezarámovali?“ pýta sa. Evidentne nie všetkých uspokojujú rámy z hypermarketov, hovorím Petrovi Kázmérovi. „Áno, ramárstvo je jedno z mála remesiel, ktoré nekončí,“ zareaguje.

(in)

Článok vznikol v spolupráci so stránkou www.kdemaju.sk, ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke.

Páčil sa vám článok?