Na sídliskové balkóny prenikajú holuby. Čo s nimi?

„Minimálne dva týždne som zvádzala boj kto z koho, s dvoma holubmi, ktorí sa rozhodli urobiť si hniezdo v mojom kvetináči s kvetmi na balkóne. Ráno som ich vyhnala, ale keď som sa poobede vrátila z roboty, rastliny dolámané a na nich už halúzky, čo si nanosili. To sa zopakovalo niekoľkokrát. Nepomohla vrtuľka, v kvetináči zapichnuté palice, ani keď som ho celkom odstránila. Doslova som na holuby musela striehnuť a vybiehať na balkón ich plašiť.“ Toľko moja osobná skúsenosť.

Sledujúc internetové diskusie, zďaleka nie som jediná. Mestské holuby dokážu hniezdiť celoročne, často aj osem-, až desaťkrát, dozvedela som sa. Hlavná časť reprodukčnej sezóny je od apríla do konca septembra a vtedy sa neraz dobýjajú aj na „obývané“ balkóny. „Odchádzam na týždeň preč, poraďte, ako zabezpečiť balkón, aby sa mi tam nenasťahovali holuby?“ pýtal sa na internete ktosi pred Veľkou nocou. Mala som pre jeho obavy veľké pochopenie...

Venovať v Petržalských novinách článok holubom ma napokon presvedčila čitateľka z domu, v ktorom mali dlhodobo neobývaný byt. „Na balkóne sa, samozrejme, usadili holuby. Prežili tam niekoľko sezón, takže si viete predstaviť, v akom príšernom stave lodžia bola. Hoci byt nedávno zrekonštruovali a balkón upratali, holuby sa svojho „domova“ odmietajú vzdať a byt nechce nikto kúpiť. Teraz naň navyše dali sieť, takže holuby začali okupovať naše balkóny a parapety,“ posťažovala sa nám obyvateľka jedného z „účok“ v Ovsišti. „Špeciálne moju parapetu milujú, odháňam ich metlou, tlieskaním, sú to chabé pokusy, ani ihlicové zábrany nepomohli. Poraďte, čo s nimi?“

Zabíjanie striktne odmieta

Problém s premnoženými holubmi trápil aj obyvateľov na Pečnianskej. Bytové spoločenstvo sa rozhodlo pre odchyt do životolovných pascí. „Na Pečnianskej sme chytali krátko a lokálne, na dvoch bytových domoch,“ hovorí Radovan Jambor z firmy Ornis. „Boli spokojní, len efekt z každého odchytu je iba dočasný. Ono to má zmysel vtedy, ak sa odchyty robia aspoň raz ročne, pravidelne. Nie je to totiž metóda absolútnej likvidácie, taká neexistuje. Holuby sa tu objavia vždy ďalšie a ďalšie, ich populáciu môžete len priestorovo usmerňovať.“

Tvrdí, že by nepomohol ani odchyt so zabíjaním. Obnova populácie holubov je oveľa rýchlejšia ako úmrtnosť. Navyše priletia ďalšie. „Trvalejšou cestou je riešiť príčiny prítomnosti holubov, nie prejavy imigrácie. Len toto na Slovensku žiadna samospráva nerieši, pretože je to mimoriadne komplikované a zahŕňa aktívnu spoluprácu s bytovými spoločenstvami,“ pokračuje. „Najčastejším dôvodom vysokej natality a imigrácie nových holubov je totižto nielen dostupná potrava - blízke polia, smetné koše, ľudia, ktorí holuby kŕmia -, ale aj staré povaly, staré budovy a staveniská, kde holuby hniezdia.
Opatrenia teda nesmú končiť len pri odchyte. A tváriť sa, že odchyt so zabíjaním je v tomto smere efektívnejší, je len veľké marketingové farizejstvo.“

​Pre holuby sú obľúbené nevyužívané balkóny s rôznymi paličkami. 

Vyštudovaný zoológ so špecializáciou na ornitológiu sa na odchyt holubov pozerá cez prizmu ochrany a výskumu vtáctva. „S odchytom holubov sme začali pred jedenástimi rokmi s tým, že budeme humánna alternatíva a odchytené holuby nebudeme zabíjať. Vedel som, že v iných krajinách existujú firmy, ktoré to robia presne tak isto, bez usmrcovania. Taktne sme prevzali know-how, vylepšili ho rôznymi vychytávkami a špeciálnymi postupmi. Dnes holuby vieme vypúšťať tak, aby sa nevracali. Návratnosť sme znížili z 10 pod 5 percent,“ vysvetľuje.

Holuby odchytávajú do odchytových klietok s rozmermi 1,5 x 2 metre, každá má nádobu na vodu, misku s krmivom, bydlo, striešku. Odchytené jedince vypúšťajú vo vzdialenosti 70 až 120 kilometrov do poľnohospodárskej krajiny všade tam, kde majú dohodnutú spoluprácu s farmami.

„V mnohých súťažiach sa snažíme ísť pod cenu, len aby si objednávatelia vybrali odchyt bez zabíjania a humánnu manipuláciu, ktorú vieme deklarovať prakticky len my. Problém je už napríklad len v preprave holubov. My ich pekne a starostlivo prevážame v krabiciach a prepravkách, sú v klimatizovaných priestoroch, iné firmy ich už z klietky hádžu rovno do igelitových vriec. Z týchto praktík mi je zle. Väčšina odchytových firiem sú sokoliari, môžeme si len predstavovať, čo sa deje s holubmi, keď dorazia na miesto určenia,“ konštatuje.

​Odchyt holubov na bytovke na Pečnianskej. 

Radovan Jambor zároveň vysvetľuje, prečo nerobí odchyt holubov cez hniezdnu sezónu. Aktuálne by podľa neho akékoľvek odchyty predstavovali trýznivú smrť mláďat na hniezdach. „Bolo by to vysoko nehumánne, striktne presadzujeme etické zaobchádzanie s holubmi a nechceme, aby ich „deti“ mreli hladom a smädom opustené na hniezdach,“ hovorí rozhodne, pričom upozorňuje, že návratnosť odchytených holubov cez reprodukčnú sezónu je navyše absolútna. „Takmer všetci rodičia sa ku svojmu potomstvu vracajú. Pudy sú silnejšie a prekonávajú vzdialenosti. Preto by to ani nemalo význam.“

Na odchyt je podľa neho ideálny čas na jeseň a v zime. „Vtedy nachádzajú menej potravy, takmer nehniezdia, návratnosť vypúšťaných jedincov je absolútne zanedbateľná. Ideálny stav je, keď napadne jemný poprašok snehu, vtedy je určujúcim faktorom úspešnosti odchytu hlad.“

Holubníky v mestách

Odchyt holubov má okamžitý účinok, ale treba ho opakovať. Existujú však aj metódy, kde sa účinok dostaví po dlhšej dobe, ale je trvalý. Sanácia, čistenie a udržiavanie povál a podkroví a prevádzkovanie mestských holubníkov s riadenou reprodukciou. V nich sa podobne ako sliepkam odoberajú holubom vajíčka. „Holubníky sú top riešenie uplatňované v mnohých modernejších progresívnejších mestách. Na Slovensku, žiaľ, takéto mesto nenájdete,“ hovorí zoológ. „Nie som si istý, v čom je hlavný problém, prečo sa toto už dávno nerobí, ale asi je to aj otázkou mentality a kompetencií. Určite aj financií, pretože vstupná investícia je väčšia. Úradníci aj verejnosť sa navyše uspokoja skôr s krátkodobým agresívnym riešením. Lepšie znie, keď sa niekde na stránke obce objaví, že firma zlikvidovala 1000 holubov, ako že mesto postavilo holubník, kde sa o 5 až 10 rokov presunie časť populácie. To je už dávno za aktuálnym volebným obdobím.“

Petržalka nemá problém s holubmi?

„Mestské holubníky síce vnímame ako humánny spôsob vysporiadania sa s nadmernou koncentráciu holubov, avšak vzhľadom na to, že holuby v našej mestskej časti zatiaľ nepredstavujú výrazné riziko, o ich zriadení neuvažujeme,“ vyjadrila sa hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

Podľa jej slov samospráva eviduje len čiastkové podnety obyvateľov, a to najmä v čase ich hniezdenia. Navyše „s prevádzkou mestského holubníka priamo súvisí aj nákladná prevádzka, údržba a v neposlednom rade aj odborná starostlivosť o tieto vtáky“.

Ak má problém s holubmi konkrétny dom, riešenie je na vlastníkoch/správcovi.  „Znečisťovaniu fasády a lodžií je možné predchádzať napríklad inštaláciou ochranných sietí, gélov alebo hrotových zábran,“ odporúča samospráva. Rovnako ako zabezpečenie medzier či odchyt holubov. „Predovšetkým je však potrebné zamedziť ich prikrmovaniu zo strany obyvateľov. Holuby, ktoré si zvykli na pravidelný prísun potravy, sa zdržujú v jeho blízkosti,“ dodáva hovorkyňa.

(in)

Aké riešenie zvoliť?

Radovan Jambor na balkón a parapety odporúča špirálové zábrany, na podlahu holubí repelent. Na malé strechy dravec na flexiprúte a špirálové zábrany, na väčšie strechy ultrazvukový plašič s meniacou sa frekvenciou.

Zvukové plašiče **
Najobľúbenejšie riešenie, pritom, paradoxne, najmenej účinné. Zvukmi sú buď škreky čajok znamenajúce vo vtáčej reči stres či bolesť, alebo hlasy dravcov. Zo začiatku sa holuby zľaknú, ale keď počujú hlas dravca, ktorý nie a nie zaútočiť, rýchlo sa naučia ignorovať ho. A prekážajú ľuďom. Zlé riešenie.

Ultrazvukové plašiče ****
Aby takéto UZV plašenie malo zmysel, frekvencia aj kmitočet sa musia nepredvídateľne alebo aspoň nepravidelne meniť. To je niečo, na čo si už holub tak rýchlo nezvykne a začne mu to prekážať. Skúšali sme ich opakovane a úspešnosť plašenia je veľmi vysoká. Ale pozor na psíkov, môžu im vadiť.

Ihlicové zábrany *
Sú neskutočne rozšírené, používajú ich všade, pritom, keď sa rozprávame s vlastníkmi a správcami týchto „pichľavých“ budov, takmer vždy ich použitie oľutovali. Holub nie je slepý, má veľmi dobrý zrak a nejaké miestečko si nájde aj medzi zábranami. Navyše sú environmentálne nevhodné - stále častejšie zaznamenávame prípady usmrtených vtákov, aj zákonom chránených vzácnych druhov.

Špirály **
Čiastočnou bezpečnou alternatívou voči ihliciam sú špirály proti sadaniu holubov. Ak chcete zamedziť sadaniu na parapety či zábradlie, tam je to ideálne riešenie.

Siete a pletivo **
Siete nie sú z humánneho hľadiska dobré riešenie. (Mnoho ľudí však na ne napriek tomu nedá dopustiť, pozn.red.)

Gélové kapsule a repelenty *****
Ide o relatívne nový fenomén, gélové kapsule napustené látkou, ktorá imituje oheň, ktorého sa holuby boja. Má to však jeden háčik a tým je vysoká cena a krátka životnosť. Repelenty sami o sebe nie sú zlým riešením, avšak ich účinnosť silno limituje čas a vzdialenosť k holubovi. Treba ich aplikovať opakovane a presne na miesto sadania. Máme skúsenosti, že ak nejaké obľúbené miesto holubom znepríjemňujete aspoň dva týždne, prestanú sa naň vracať.

Atrapy dravcov a havranov
Nefungujú vôbec.

Optické plašiče **
To je už trošku lepší „level“ ako statické napodobneniny. Pointa je v pohybe. Ak sa atrapa hýbe v správny čas a správnym spôsobom, môže holuby vyplašiť. Avšak, ak je to ich obľúbené miesto, za krátko si všimnú, že s pohybujúcim sa dravcom, nie je niečo v poriadku. Ide teda o operatívne náročnejšiu metódu, pretože účinná bude len, ak pohybujúcu sa maketu, atrapu či siluetu sem tam premiestnite.

Biologická ochrana budov ****
Toto je na trhu novinkou, ale overenou dlhoročnými pozorovaniami. „Nasadia“ sa prirodzené predátory a o pár sezón už prichádzajú prvé výsledky. Je to dlhodobá metóda s lokálnym efektom.

Zdroj: www.ornis.sk