Zaujímavosť: Prečo Petržalka nemá takmer žiadne fontány?

Zdroj: Marián Dekan

„Najväčšia mestská časť mala smolu. Ružinov, ktorý voláme aj štvrťou fontán, bol už takmer dokončený, keď sa Petržalka len začínala stavať,“ hovorí architekt Martin Zaiček. „Absencia fontán súvisí s nedokončenou výstavbou, nedostatkom financií, ale aj s faktom, že v 70-tych rokoch už bolo uplatňovanie vodných prvkov vo verejnom priestore na ústupe.“

Architekt Martin Zaiček zostavil publikáciu Bratislavské moderné fontány, ktorá mapuje vodné výtvarné diela, ktoré vznikli medzi rokmi 1965 až 1989, kedy bol v platnosti zákon o integrácii výtvarného umenia do architektúry s vykonávacou vyhláškou, v ktorej bol ukotvený inštitút tzv. Hlavy V. Ten určoval podiel (percento) investície do umenia, ktoré bolo pevnou súčasťou stavieb a bolo financované z verejných zdrojov. Fontány tak vznikali spravidla v spolupráci sochára a architekta.

„Mali zlepšiť prostredie sídlisk, byť oázami pokoja, lákali k sebe obyvateľov. Boli miestom, kde chcete byť, na rozdiel od zvyšku sídliska,“ hovorí Martin Zaiček a dodáva, že v 60-tych rokoch, ktoré sú v knihe najsilnejšie zastúpené, vedela spoločnosť fontány rýchlo zrealizovať a pomerne lacno aj prevádzkovať. „Dnes už sú luxusom. Aj to je dôvod, prečo mnohé z nich chátrajú.“
Väčšina bratislavských fontán je nadčasových, socializmus ich ideologicky neformoval. „Fontány sú totiž hravým priestorom, ktorý interaguje, na rozdiel od iných sochárskych diel, ktoré mali len symbolickú alebo oslavnú funkciu,“ vysvetľuje architekt.

Plánované boli

V knihe Bratislavské moderné fontány nájdeme 52 fontán, ale len jedna sa nachádza v Petržalke, konkrétne ide o Pijúce holubice Ambróza Balážika v Sade Janka Kráľa. Vznikla v roku 1981, avšak nie ako súčasť sídliska.

Zdroj: Marián Dekan

​Fontána Pijúce holubice v Sade Janka Kráľa sa dostala do knihy ako jediná z Petržalky.

Prečo na najväčšom sídlisku nemáme žiadne vodné výtvarné dielo? Fontány sa predsa umiestňovali práve medzi panelovými domami, aby vytvárali priestor pre stretávanie sa ľudí.
To súvisí práve s nedokončenou výstavbou. Petržalka je nedokončené sídlisko. Primárne sa stavali domy a cesty, v druhej fáze, školy a materské školy, potom domy kultúry, obchody, ale koncepcia hlavnej osi s rýchlodráhou sa nezrealizovala. Na zastávkach mali byť centrá vybavenosti a od nich sa mali ľudia pešími ťahmi dostávať do vnútroblokov. V centrách mali byť riešené aj pobytové verejné priestory a navrhnutých bolo niekoľko fontán.

​

Zdroj: Marián Dekan

​Fontána na Mánesovom námestí sa tiež mala realizovať na konci socializmu. Napokon tento priestor obsadili na dlhé roky autá.

V publikácii Bratislavské moderné fontány spomína jeden zo spoluautorov Ivor Švihran, že súčasťou pešieho ťahu na Krásnohorskej smerujúceho k stanici rýchlodráhy bola pôvodne navrhnutá fontána Človek a vesmír od Vladimíra Havrillu. „Vo väčšom bazéne sa mala nachádzať plastika kľačiaceho dievčaťa, v menšom oddelenom lávkou, zase päť metrov vysoký nerezový kužeľ ukončený symbolickým vencom.“

Lenže prišiel rok 1989, veci nebolo možné dokončiť, zostali z nich len fragmenty. Bohužiaľ, to nie je len prípad Havrillovej sochy Zenové dievča, ktorá je dodnes umiestnená medzi Turnianskou a Krásnohorskou.

Zdroj: Matúš Husár

​Socha Zenové dievča mala byť pôvodne súčasťou fontány.

Sochy a pamätihodnosti však z tohto obdobia v Petržalke máme... „Ďalším dôvodom bolo, že vodné prvky ustúpili novému trendu - architektúra sama mala vystačiť ako umelecké dielo. V Petržalke to boli pokusy štruktúrovaných fasád domov, dnes už neviditeľných Ars panelov od Juraja Sapara a Jána Vanča v bloku na Krásnohorskej. Umenie malo byť tým, čo obyvateľov formuje. V Petržalke sa to, žiaľ, už nepodarilo realizovať v plnom rozsahu.“

Zdroj: (in)

​Toto nie je torzo fontány, ale niekdajšia trhovisková nádrž na vodu na Mlynarovičovej.

Rameno ako alternatíva

Dnes je Petržalka považovaná za sídlisko s kvalitnou zeleňou, pobytovým priestorom sa však stále venuje málo pozornosti. Verejné priestory sú tu stále skôr prechodové. „Som presvedčený, že keby niekde vznikol vodný prvok, ľudia sa pri ňom zastavia. Zmena sa črtá napríklad v súvislosti s rekonštrukciou Námestia republiky, kde víťazný návrh už s fontánou ráta. Na druhej strane, čo nemá iná mestská časť okrem Petržalky, je priam zenová hladina Chorvátskeho ramena, ktorý je výnimočným upokojujúcim vodným prvkom,“ dodáva Martin Zaiček.

Prvé lastovičky

Mestská časť nevlastní ani nespravuje žiadnu fontánu v Petržalke. Kedysi obľúbená fontána pri Technopole patrí hlavnému mestu a je v správe Technopolu. „Fontána je momentálne nefunkčná. V poslednej dobe fungovala na jeden okruh čerpadla, ale pri výstavbe električky bola cez leto v okolí Technopolu zvýšená prašnosť a tým pádom extrémne zanášanie vody vo fontáne, preto bola odstavená,“ informoval nás Filip Häusler za Centrum Technopol.

Zdroj: (in)

​Fontána pred Technopolom.

„Svetelné a hrajúce efekty nefungujú už viac ako 5 rokov. Rekonštrukcia bola zamýšľaná, ale pre vysoké obstarávacie ceny sa k nej zatiaľ nepristúpilo.“

Vodné prvky sa však opäť stávajú trendom, vidno to pri výstavbe nových štvrtí. Vodotika zrealizovala tri fontány v oblasti Lužnej a Šustekovej. V Slnečniciach Južnom meste aj vo Viladomoch sú zas technické fontány – vodné trysky, ktoré obľubujú najmä deti.

Zdroj: FB Petržalka

F​ontána v oblasti Lužnej a Šustekovej.

(in)