VIZUALIZÁCIE: Okolie kaplnky v Starom háji sa má premeniť na chrám pod oblohou

Zdroj: (in)

Kaplnka sv. Kríža v starohájskom lesíku sa tento rok konečne dočká rekonštrukcie. Farnosti, ktoré sa o ňu budú starať, však chcú pretvoriť aj jej bezprostredné okolie, a to na sanktuárium. Nie všetci Petržalčania sú z predstaveného projektu nadšení.

Je až neuveriteľné, že do minulého roka bola kaplnka čiernou stavbou bez vlastníka. Od roku 2017 sa na jej rekonštrukciu snažil získať prostriedky od mesta poslanec Milan Vetrák. Nebol úspešný. Následne participoval na vyriešení vlastníckych vzťahov. Trvalo to tri roky a podarilo sa to až minulý rok. Oficiálnym vlastníkom sa stala Farnosť povýšenia svätého kríža na Daliborovom námestí. V decembri 2021 jej mestskí poslanci schválili aj prenájom pozemkov pred kaplnkou za účelom vybudovania sanktuária spojený s údržbou priestoru. Bez diskusie, jednohlasne, za jedno eur na rok za celý predmet nájmu, t. j. 607 metrov štvorcových. Bez toho, aby videli projekt. Ten bol verejne odprezentovaný až začiatkom apríla u Saleziánov na Mamateyovej. Mestskí poslanci ho uvidia až na májovom zastupiteľstve, kde by mali schvaľovať dotáciu mesta na rekonštrukciu kaplnky. Jej výška sa odhaduje na 95-tisíc eur, z toho 40-tisíc eur plánuje zo svojej poslaneckej priority vyčleniť Milan Vetrák. Na budúci rok by mala nasledovať premena okolia na sanktuárium. Jeho financovanie ešte nie je jasné.

Duchovné miesto to je už dnes

Na verejnej prezentácii sa ujal slova architekt Klement Trizuljak. Uviedol, že v rámci rekonštrukcie obnovia kríž a pribudne drobná prístavba na odkladanie náradia. Kaplnka zostane ohraničená, priestor okolo nej naďalej verejne dostupný, neoplotený. Napokon to bolo aj podmienkou mesta. Oddelený však bude živým plotom. Pribudnúť by mal mobilný oltár na podujatia ako omše. Okolo neho bude dlažba. Po obvode priestoru sa plánuje verejné osvetlenie a krížová cesta a počíta sa aj s ozvučením a zabezpečovacím systémom. Do kruhového výseku navrhol architekt 59 lavičiek z dreva na kamenných podstavcoch bez operadiel a celý priestor vysypať štrkom, respektíve mlatom – drveným kamenivom. Vznikne tak podľa neho chrám pod oblohou

V následnej diskusii vystúpilo niekoľko účastníkov. Zhodli sa, že rekonštrukcia je potrebná a ocenili aktivitu zainteresovaných. Pokiaľ však ide o premenu okolia, jednotný názor nepanoval.
Jeden z účastníkov uviedol, že mu pred projektom chýba participatívny proces. „Keď ľudia niečo spolutvoria, vedia to prijať za svoje,“ argumentoval s tým, že tento priestor využívajú rôzne typy ľudí na rôzne aktivity, nielen veriaci. Následne namietol vysoký počet nových lavičiek, keď ani teraz nie sú všetky plne využité. „Nebol by vhodnejší mobilný mobiliár, ktorý možno po omši odniesť?“ pýtal sa. „Plot, hoci aj živý, je fyzickou bariérou v priestore, kde sa hráva množstvo detí.“ Prekvapil ho aj štrk v lese, rovnako ako navrhnuté tuje okolo kaplnky, ktoré tu ani nerastú. Toľko oplotenia okolo kaplnky sa mu zdá zbytočné, rovnako ako ďalšie prvky v lese v podobe krížovej cesty. „Nemohla by byť umiestnená na stromoch?“ spýtal sa.

VIZUALIZÁCIE:

Ďalšia účastníčka, naopak, argumentovala, že miestom stíšenia nemajú byť len kostoly, ale aj otvorené priestranstvá a ona je vďačná a šťastná, že vzniká niečo, čo konečne zvýznamní našu kaplnku. „Keby to nebolo ohradené živým plotom, tak by tam deti behali a bicyklovali ako doteraz, lenže to nemá byť klasický verejný priestor,“ povedala. „Nepotrebujeme plot na to, aby sme sa stíšili,“ oponovala jej ďalšia pani s tým, že ľudia sa v blízkosti kaplnky správajú inak, slušnejšie, už dnes. „Duchovné miesto tu už je, vy ho nemusíte vytvárať. Prirodzene sa tu prepájajú veriaci s neveriacimi.“
„Miesto pre kresťanov nemusí byť také honosné a veľkolepo riešené,“ vyslovil názor ďalší pán. „Toto je naše miesto útechy už dlhé roky. Kresťanské spoločenstvá tu vykonávali aktivity aj bez takéhoto extrému. Navrhujem to zjemniť.“

Ďalší účastník skonštatoval, že keď sedí na lavičke, nechce pozerať na plot, ale na les. Plot podľa neho vytrháva kaplnku z lesa, priestor rozdeľuje, neprepája, akoby vymedzoval cirkevnú časť. Je presvedčený, že spoločenský ráz tohto miesta treba zachovať, rovnako ako verejný otvorený priestor.
„Dnes sa tu pristaví aj neveriaci,“ vyjadrila sa ďalšia účastníčka diskusie. „Kaplnka má obrovskú duchovnú silu, ale na zadnej lavičke to prepojenie mať nebudem.“ Mnoho ľudí podľa nej nebude mať po premene odvahu ani chuť prejsť kvôli plotu bližšie ku kaplnke. Nadšená nebola ani zo štrku. „Je hlučný a deti ho roznosia všade.“

„Žiadate participáciu? A budete sa o to aj starať, keď chcete rozhodovať o tom, ako to bude vyzerať?“ spýtala sa napokon jedna z účastníčok s tým, že zodpovednosť za údržbu je dnes na ľuďoch z farnosti Daliborko. (V budúcnosti má údržbu priestoru prebrať farnosť na Mamateyovej, pozn.red.)

Definitívna podoba ešte neexistuje

Na záver architekt Klement Trizuljak skonštatoval, že môžeme diskutovať o počte lavičiek aj oplotení, ale posvätný priestor si podľa neho vyžaduje vymedzenie. „My ho ľuďom neberieme, my im ho dávame kultivovanejší,“ povedal.

Projekt sa podľa poslanca Milana Vetráka dá vylepšiť, ale nie zrušiť. Farnosť sa rozhodla pre vlastníctvo kaplnky pod podmienkou, že bude mať aj prenajatý priestor pred ňou. „Ak sa našiel niekto ochotný investovať do tohto priestoru, tak by sme mali rešpektovať aj jeho predstavu,“ skonštatoval. Ubezpečil však, že všetky technické podnety zainteresovaní prehodnotia a zapracujú do výsledného projektu. Tak uvidíme, aká bude napokon premena okolia pri kaplnke.

(in)